Nájsť v živote tú správnu rovnováhu je náročné. Obzvlášť, keď ste stredoškolskou tínedžerkou s rozvedenými rodičmi a určitou nadváhou. Problémy sa zdajú neprekonateľné a ich zvládanie nie je prechádzka ružovým sadom. Tereza Macková však vie, kedy má...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Miloval som ju natoľko, že som zabudol na seba, svoje zúfalstvo a bol presvedčený o tom, že sa stane to, čo ona považovala za priaznivé."
„Rozprával som sa s rodičmi, dedo..." povie Niko, keď sedíme aj s pani Andrášikovou na drevenej lavičke v blízkosti domova dôchodcov. Šli sme sa spoločne poprechádzať a Niko čakal na ten správny moment, kedy bude môcť začať preberať túto tému. Navzdory všetkému, túto misiu udobrenia jeho rodičov so starým otcom sme zatiaľ nesplnili.
„Znovu s nimi začínaš, Niki?" ozve sa podráždenejšie a tmavé oči mu posmutnejú. Niko ich má po ňom. Rovnaké uhlíky, ktoré priamo odzrkadľujú ich duševné rozpoloženie a ihneď ich prezradia, keď niečo nie je v poriadku.
„Nechaj ma dohovoriť, dedo," Niko sa nenechá odbiť len tak ľahko a trochu nečakane ho v tomto podrží aj moja drahá priateľka pani Andrášiková.
„Len si vypočujte, čo vám vnuk chce povedať, pán Gálik. To jedno mu dlžíte," presviedča ho a keďže sa z nich dvoch v priebehu týchto posledných týždňov stali celkom dobrí kamaráti, ktorí si rozumejú a vychádzajú spolu, pán Gálik sa podvolí a mykne hlavou, aby Niko pokračoval ďalej v tom, čo mu chcel povedať.
„Doma sme si sadli a porozprávali sa. Ľutujú, ako sa zachovali a obaja sem chcú za tebou prísť, aby sa mohli ospravedlniť aj osobne. Pamätajú si na to, ako si ich minule odtiaľto vyhodil, a preto si nie sú istí tým, či ich prijmeš. Ja viem, že ťa urazili, si na nich nahnevaní, plným právom, ale nemyslíš, že je načase zakopať túto vojnovú sekeru. Mama je smutná, že ju odmietaš a rada by ťa videla. Aj otec si uvedomil, že bolo nesprávne predávať statok, ktorý patril tebe. A prisahám, ja som ich do ničoho netlačil. Poznáš ma najlepšie, sám veľmi dobre vieš, že o vynútené ospravedlnenia nestojím. Nezačínal by som s tým znovu, keby som si nemyslel, že to obaja myslia úprimne," osloví ho rozumným, ba až dospelým hlasom skúseného chlapa, a mne sa podlomia kolená, čiže je opäť raz výhodné, že sedím.
Pán Gálik sa na malý moment odmlčí, myseľ mu funguje na plné obrátky, zvažuje, či má udeliť druhú šancu. Niekedy je to náročné. Najmä kvôli tomu, že sa bojíte, či má vlastne význam vkladať do niekoho svoju dôveru a prepáčiť im. Ja som toto leto udelila hneď niekoľko šancí. Otcovi, Nikovi, Ričimu... Ľudia, ktorých máte radi, vám za ten strach stoja.
„Niki, som len starý a uhundraný chlap, ale srdce ma zabolelo, keď som sa dozvedel, čo tvoji rodičia urobili poza môj chrbát. Neopýtali sa a nepokladali za dôležité, aby sa spýtali na môj názor. Urazili ma. A mužské ego neznáša urazenie až tak dobre, nemám pravdu, pani Andrášiková?" zapojí do konverzácie vnuka so starým otcom aj moju priateľku a prívetivo sa na ňu zasmeje. Pyšne kývne hlavou na znak súhlasu, pretože konkrétne s urazením pána Gálika má aj ona samotná priame skúsenosti. „Keď je to ale tak, ako hovoríš a prajú si vidieť ma, som ochotný hodiť náš spor za hlavu. Pravdou je, že i mne chýba moja dcéra, nevidel som ju už tak dlho..."
