Nájsť v živote tú správnu rovnováhu je náročné. Obzvlášť, keď ste stredoškolskou tínedžerkou s rozvedenými rodičmi a určitou nadváhou. Problémy sa zdajú neprekonateľné a ich zvládanie nie je prechádzka ružovým sadom. Tereza Macková však vie, kedy má...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
„Sľúb mi len, že nepôjdeme domov, kým budem stáť na nohách."
„Si opitá a nevieš, čo hovoríš," mama odmieta robiť unáhlené závery a ťahá ma dnu. No ja sa vzpieram a zastanem pred dverami. Vtedy už zakročí aj Niko a zatarasí mi cestu.
„Ha, práveže veľmi dobre viem. No uznaj, nie je to pravda? Nedávaš mi vkuse Denisa na starosť? Nemám kvôli nemu žiadny život, a preto je zo mňa takáto zakomplexovaná čudáčka, ktorá sa hanbí vyzliecť pred vlastným priateľom! Otcovi a tebe na nás nezáležalo, keď ste sa rozchádzali, ty si našla svoj druhý život v nemocnici a on pri Simone. A my s Denisom sme boli odsunutí na druhú koľaj! Nemala som sex, ale je zo mňa matka!" bľačím po nej a vykričím zo seba všetku frustráciu, ktorú by som jej do očí v živote nedokázala povedať za triezva.
„To už stačí, Terka, pomôžem vám s ňou," umlčuje ma Niko a nedovolí mi pohnúť sa, pretože sa zapiera celou silou, aby som im dvom neutiekla.
„Dnes si už pomohol dostatočne. Choď domov," odsekne mama prísnym hlasom, všetku chybu za môj doriadený stav zvaľuje na neho, a otvorí dvere na našom dome.
„Nejdem dnu, ak nepôjde aj Niko!" zdráham sa a stanovím si podmienky. Stojím na mieste a pravdaže by som sa s najväčšou radosťou šmarila do postele, pretože ledva stojím na nohách a všetko sa so mnou krúti, ale moja vzdorovitosť mi nedovoľuje podvoliť sa maminým slovám.
„Môžem teda?" opýta sa Niko nesmelo a aj vzhľadom na to, že sa ho moja mama snažila zbaviť, on vytrvalo stál a nehol sa odo mňa z miesta.
„Fajn," zavrčí mama naštvane a ja sa poteším, že môžem v Nikovej prítomnosti stráviť ďalšie cenné minúty.
Zem podo mnou sa točí, krúti sa mi hlava a napína ma. Nevládzem chodiť, najradšej by som sa hodila na zem presne tu vonku a bez najmenších pochýb by som s ľahkosťou upadla do toho najhlbšieho spánku. Prenechávam Nikovi svoju celú váhu na starosť a spolupracujem len minimálne, kým sa mu podarí doteperiť ma až k mojej posteli. Mama mu so mnou pomáha, ale ja ju zakaždým od seba odstrčím a lepím sa na Nika.
Tomu sa medzitým podarí uložiť ma, ja sa spokojne vyťahujem a škerím sa na neho. Vyzuje mi z nôh tenisky a keď sa nado mnou skláňa, pritiahnem si ho za šnúrku trčiacu z jeho mikiny ku svojej tvári, aby som si ho mohla lepšie poobzerať. Rukami ho ohmatávam a bez príčiny sa rehocem.
„Krásny, si krásny. Mami, uverila by si tomu? Tento krásny chlapec sa rozhodol, že so mnou chce chodiť. Nikto by tomu neveril. Veď je to hlúposť. Ja som taká neatraktívna a nudná, ešte aj keď som opitá, som nudná. Každý človek je zábavný, keď je opitý, lenže Tereza Macková je nudná," bľabocem a trepem somariny a zaraz sa rozplačem. Všetko mi to príde ľúto, nahromadí sa to vo mne, a ja svoju frustráciu dávam najavo nielen slovne, ale spolupracujú pri tom už aj moje slzné kanáliky.
