„Príliš otváraš srdce divokým stvoreniam. Vraciaš im silu svojou láskou. A oni od teba odídu a už sa viac nevrátia."
Čo som si vôbec myslela? Nemám na chlapca ako je Niko. Revem zavretá vo svojej izbe, pričom som si zo svojich perín vyrobila tmavý bunker. Takéto je mať zlomené srdce? Pretože mňa bolí čo i len samotný nádych a pri prehrávaní si Nika v sprievode Karolíny sa mi srdce trhá na milión malých kúskov. Namýšľala som si a bola hlúpa. Niko patrí k nej. Je krásna, štíhla, populárna a oplýva prirodzeným sebavedomím, zatiaľ čo ja som jej úplný opak. Niko zistil, že je zbytočné márniť so mnou čas. Bolo krásne byť na ten moment jeho priateľkou a prijímať všetku tú pozornosť, ktorú mi venoval. Prinajmenšom som mala to šťastie byť na tú krátku chvíľu pri ňom a zažiť, aké nádherné je mať priateľa a chlapca, kvôli ktorému sa cítite ako jediné dievča na zemi.
Zaspávam s plačom, prebudím sa až na ranný svit slnka vychádzajúceho na oblohu so svojimi jasnými lúčmi, ktoré mi trhajú sietnicu. Postavím sa len kvôli tomu, aby som na svojich oknách pozaťahovala tyrkysové závesy, a ľahnem si naspäť pod perinu. Prikryjem si ňou aj hlavu a silno zatváram oči, pretože mi bolo lepšie, keď som spala. Nič som necítila a vo svojom spánkovom podvedomí som neregistrovala, že som dostala prvýkrát kopačky.
Prevaľujem sa z jednej strany na druhú, odkrývam si nohu a odfukujem, pretože mi začína byť teplo a bolo by treba to tu vyvetrať. Postavím sa opäť a nachýlim okno dokorán. Vzduch okolo mňa je však aj naďalej dusný a ja sa odkryjem úplne. Otočím hlavu k nehybnej zlatej rybičke a pripíšem vinu za môj nevydarený vzťah na jej triko.
„Neplníš skutočne želania. Niko si uvedomil, že ma nedokáže mať rád takú, aká som," oborím sa na ňu a môj nemý spoločník ostáva aj naďalej nemým. Pochybujem vôbec o tom, že mala niečo dočinenia s tým, že ma mal rád. Pravdepodobne mal len akési chvíľkové zatemnenie mysle a teraz sa zobudil a zistil, že má na viac.
Pozriem sa na hodiny na okrúhlom bielom budíku, ešte nie je ani sedem. Včera som zaspala veľmi skoro, asi kvôli tomu sa mi nedá spať dlhšie. Som rozrušená a myšlienky mi lietajú do všetkých smerov. Chcem sa niekomu vyrozprávať.
Obvykle by som so svojím bolehlavom zašla za Ričim, ten by sa ochotne ponúkol s tým, že si ma vypočuje a následne by sme si urobili „deň podvádzania", kedy by sme si nezatrhli ani jednu maškrtu. Na čokoľvek by sme mali chuť, medze by sa nekládli a jeden druhého neodhovárali od toho, že je to zlý nápad. To však teraz nie je možné. Hnevám sa aj na neho.
Nevládzem ďalej ležať a premýšľať o hlúpostiach, musím sa postaviť a niečím sa zamestnať. Pôjdem do domova. Moja drahá pani Andrášiková ma určite rozveselí a zlepší mi náladu. Aj čas mi lepšie prejde, keď nebudem myslieť len na to isté.
Vyjdem do kuchyne a otvorím chladničku. Pripravím mame a Denisovi raňajky. Z dvierok si vytiahnem vajíčka v papierovej škatuli a zo skrinky väčšiu panvicu a olej. V okrúhlej mise si vymiešam vajíčka a rozohrejem si olej. Vyšľahané vajíčka vylejem na panvicu, kým sa nezrazia a nasledovne ich servírujem na okrúhle biele taniere. Dozdobím ich nakrájanými plátkami uhoriek, papriky a paradajky, a na horúcej panvici ohrejem rožky z oboch strán, aby boli príjemne teplé a chrumkavé.
BINABASA MO ANG
Tá správna rovnováha ✔
Teen FictionNájsť v živote tú správnu rovnováhu je náročné. Obzvlášť, keď ste stredoškolskou tínedžerkou s rozvedenými rodičmi a určitou nadváhou. Problémy sa zdajú neprekonateľné a ich zvládanie nie je prechádzka ružovým sadom. Tereza Macková však vie, kedy má...