Nájsť v živote tú správnu rovnováhu je náročné. Obzvlášť, keď ste stredoškolskou tínedžerkou s rozvedenými rodičmi a určitou nadváhou. Problémy sa zdajú neprekonateľné a ich zvládanie nie je prechádzka ružovým sadom. Tereza Macková však vie, kedy má...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Je tu tak málo tém, o ktorých môžu chlapi hovoriť."
„Fajn, takže včera nebol čas, dopriala som ti súkromie po tom všetkom, čo sa s pani Andrášikovou udialo, ale teraz vážne potrebujem počuť detaily a prečo sa ten chlapec tak často vyskytuje pri tebe," od dverí ma privíta hlas mamy, ktorá nepochybne stála pri okne, keď som sa s Nikom lúčila pred jeho autom. Našťastie sme bozk vynechali, pretože som si bola vedomá maminej prítomnosti. Ohlásilo mi ju zapálené svetlo vo všetkých izbách, a tak som sa s Nikom narýchlo rozlúčila pri dverách a cupitala dovnútra.
„Poviem ti všetko," odhodlane prejavím vôľu rozpovedať jej o najnovších udalostiach v mojom až doteraz nudnom živote.
„Som samé ucho." Zvrtne sa na opätku a kráča naspäť do kuchyne.
„Môžem sa ale najprv osprchovať a prezliecť?" Zastanem si ku klenbe, ktorá vedie z obývačky do kuchyne, a opriem sa hlavou o sivú stenu, ktorá ladí k sivej rohovej sedačke.
„Pravdaže, zatiaľ nám postavím na čaj. Ale pohni si, pretože tvoja matka je už nedočkavá počuť všetky pikošky," náhli ma a verbuje ma aj rukami, aby som tu len tak nepostávala a dala sa do práce.
Zasmejem sa nad maminou zachovanou chladnou hlavou a vstúpim do svojej tyrkysovej izbičky. Vyberiem si zo skrine svoje obľúbené pyžamo a zavriem sa v kúpeľni. Postavím sa pod sprchu a horúca voda zo sprchovej hlavice nad mojou hlavou upokojuje moje rozbúchané srdce. Vynecháva mi údery zakaždým, keď sa na mňa pozrie. Pozval ma na druhé rande tak krátko po tom prvom. Krútim hlavou a usmievam sa ako nepríčetná.
Zahalím sa do uteráku a pretriem rukou zarosené zrkadlo v skrinke umiestnenej nad umývadlom. Zapozerám sa na svoju červenú tvár a zapýrim sa sama pred sebou. Nevidím na sebe nič špeciálne. Naozaj nespadám pod kolónku katalógovo krásna. Ani som si o sebe nikdy nemyslela, že som pekná. Nemám ani fotogenickú tvár. A to neklamem. Vždy vyzerám na každej jednej fotke príšerne. Možno ešte na tých z detstva je to obstojné, ale inak sa zo zásady radšej ani nefotím.
Je to pre mňa záhada. Som prekvapená z toho, že chlapec, ako je on, má o niekoho takého, ako som ja, naozajstný záujem. Snívam o ňom už dlho, ale až teraz ho skutočne spoznávam. Predtým som o ňom vedela len z toho, čo sa o ňom hovorilo. Nie je taký, ako ho opisujú druhí. Nemá maniere a nad druhými sa nevyvyšuje.
Vyjdem z kúpeľne a posadím sa na sedačku, na ktorej ma už čaká mama so šálkou rozvoniavajúceho a horúceho čaju. S vyloženými nohami bola zahľadená do obrazovky televízora, ale po mojom príchode sa natočí bokom ku mne a poťapká miesto pri sebe. Je prezlečená do pyžama, plavé vlasy zopnuté do drdola, a vo výraze jej tváre veľmi ľahko spozorujem nedočkavosť. Nemám pred mamou nejaké väčšie tajnosti. Týka sa o háklivejšiu tému na preberanie, ale dôverujem jej.
