Nájsť v živote tú správnu rovnováhu je náročné. Obzvlášť, keď ste stredoškolskou tínedžerkou s rozvedenými rodičmi a určitou nadváhou. Problémy sa zdajú neprekonateľné a ich zvládanie nie je prechádzka ružovým sadom. Tereza Macková však vie, kedy má...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
„Robíš veľkú chybu, ak im to máš za zlé."
„Bolo to od teba podlé. Viem, že Nika neschvaľuješ, ale ja ho mám rada a nepáči sa mi, ako si sa k nemu správal. Ja som bola od samého začiatku podporujúcou kamarátkou, keď si vyštartoval po Veve, a mala som za vás dvoch úprimnú radosť. Prečo si sa tak správal, Riči?" nevydržím to a opýtam sa ho otázku, ktorú si v hlave prehrávam od toho nášho skupinového rande, ktoré sa poriadne ani nezačalo.
„Neviem... nie som zvyknutý deliť sa o teba. Znie to divne, však? Zaslúžiš si mať niekoho, kto sa o teba bude starať a mať ťa rád a ja som bol v tomto sebecký. Nemal som právo si ťa privlastňovať, pretože som si uvedomil, aká podporujúca si bola ty ohľadom môjho randenia s Veronkou. Ter, považujem ťa za svoju sestru, myslel som si, že ťa iba chránim, nakoniec som len vyznel ako úplný protektorský kretén. Sľubujem, že sa viac do tvojho vzťahu s Nikom montovať nebudem. Všetky svoje predsudky odsuniem bokom, pretože ty pri ňom vyzeráš byť skutočne šťastná a ako správnemu kamarátovi by mi na tom jedinom malo záležať. Takže ak prijmeš toto moje ospravedlnenie, sľubujem, že budem svojou najlepšou možnou verziou a my štyria pokope si dáme opáčko tej večere, ktorú som prekazil," navrhne mi s úsmevom a úprimne oľutuje ten svoj minulotýždňový prešľap. Nedokážem sa na neho viac hnevať. Priznal si chybu. Sme kamarátmi už tak dlho, že si naozaj neviem predstaviť, že by sme nimi už neboli. Spája nás dlhá história a poznáme sa.
„Vážim si tvoje slová, ale nebudeš sa mať do čoho montovať, keďže s Nikom už pár netvoríme. Rozišiel sa so mnou," zdôverujem sa mu a chuť na mojom jazyku po vyslovení tých viet je doslovne trpká. Zadržiavam slzy a tvárim sa nedotknuto.
„To je blbec! Roztrhám ho v zuboch, okej?" ponúkne sa mi ochranársky a nelení, hneď sa bez opýtaní priblíži ku mne a silno ma objíme. Nie je v tom nič intímne. Proste pravé kamarátske objatie, ktoré je maximálne nevinné a prejavujúce priateľskú podporu.
„Nebola som pre neho príliš dobrá. Nechaj to tak, nechcem mu ublížiť," poprosím ho so vzlykom a hlas mi preskočí, pretože normálny tón moje hlasivky opustil. Zo sťažovania sa Ričimu som sa opäť rozcítila a zanedlho prídu nepochybne aj slzy.
„On ublížil tebe a ty ešte dbáš na jeho city? Vôbec si ťa ten debil nezaslúžil," rozčuľuje sa a keď iba mlčím, pokračuje ďalej, „počkaj, rozišiel sa s tebou kvôli mne?" položí mi otázku s výpulenými očami a hoci som si to spočiatku myslela a pripisovala čiastočne vinu za náš rozchod aj jemu, okamžite myknem hlavou na znak nesúhlasu. Nestojí za tým on. O ten rozchod som sa pričinila jedine ja. Jeho do toho zaťahovať nebudem.
„Neblázni, Riči, ty s tým nemáš nič spoločné. Niko je skvelý chlapec a mohol by mať každú, tak načo by márnil čas s takou chudinkou, ako som ja? Uznaj, že by to nedávalo žiaden význam," uvádzam ho z omylu a po prvý raz nahlas konečne priznám, prečo bolo nelogické, že o mňa v prvom rade prejavil záujem.
