„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
PRINC REILAN
Moja mrzutosť sa priam dala krájať. Netušil som prečo si Losiela na žitie vybrala práve svet, kde o existencií anjelov nikto nemal ani poňatia, a v ktorom bolo tak šialene teplo, že mi priam horeli pľúca. Nemohli sme letieť, pretože Natovi sa to nepozdávalo. Iba jeho slová o tom, že sa nemôžeme prezrádzať a robiť rozruch v neznámom svete, ma držali pred tým, aby som si privolal krídla a hľadal ju z oblohy. Prečo to tu muselo tak strašne páchnuť? Všetky ulice boli preplnené a tá, na ktorej som práve teraz stál, tak bola aj špinavá. Miestne bytosti sa len veľmi rýchlo ponáhľali a hádzali na zem odpadky. Takéto zachádzanie s prírodou, by sa u nás trestalo smrťou.
Opieral som sa o drevenú stenu chatrče. Dvaja moji muži išli nájsť niečo na jedenie a Nate mi ráznym hlasom prikázal, aby som zostal stáť vonku, zatiaľ čo on išiel do miestnej knižnice. Nečudoval som sa mu. Chlapi sa aj mohli nepozorovane zamiešať do davu, avšak ja som nemohol. Nedokázal som krotiť silu, ktorá zo mňa vyžarovala a obzvlášť tiene, ktoré sa mi niekedy motali okolo rúk. Mal som na sebe oblečený čierny plášť a cez hlavu prehodenú kapucňu. Aj tak som pútal pozornosť. Okolo mňa sa prechádzali zvláštne bytosti, ktoré si ma obzerali. Zazeral som na ne prenikavými nebeskými očami a snažil som sa odhadnúť, čo sú zač.
Nate si uvedomoval, ako veľmi som nervózny. Jedna vec bola tá, že sa mi konečne podarilo nájsť miesto kde sa schováva Losie. Na druhej strane tu však bol fakt, že moje ryšavé dievča ma už nikdy nechcelo vidieť. Ani som sa jej úprimne nečudoval. To čo môj otec spravil Oswin a Ewordiovi ju muselo zničiť. Bude sa chcieť Losiela so mnou vrátiť? Očividne preto som so sebou zobral Nata. Jemu by mohla veriť a poslúchnuť ho. Nechcel som ju nasilu odviesť domov.
Do nosa mi udrel veľmi dobre známy pach. Moje zmysli zbystrili a inštinktívne som tieň poslal za chlapíkom, ktorý smrdel ako smrť. „Upír!" precedil som popod zuby. Muž, ktorý ma počul sa na mňa otočil a zmätene hľadel. Prezrel si ma. Musel usúdiť, že nie som žiadna hrozba a začal znova kráčať. V tej sekunde som sa už viac neopieral o to drevo. Rozhodol som sa, že pôjdem za ním a odtrhnem mu hlavu. Čím bolo upírov menej, tým bol svet krajší. Tieto krvilačné príšery zabili moju mamu.
Pevná ruka ma chytila za rameno. „Reilan, čo to robíš?" zašepkal mi do ucha Nate, ktorý ma uchopil a potiahol ma, aby som išiel späť. V rukách zvieral papiere a usmieval sa na ostatné bytosti, ktoré ma zmätené sledovali. Ako im to nemôže vadiť? Prečo žijú po boku takých netvorov? Ja som mal chuť ho rozsekať na maličké kúsky!
„Pozri sa predsa doľava!" vyštekol som po ňom nahnevane. Nate sa nemusel ani otáčať. Upírsky pach prebíjal vždy ostatných. Len sa mi pozrel do očí a začal krútiť hlavou.
„Nemôžeš! Už viac nie sme u nás doma, Reilan. Tu ich očividne rešpektujú," začal opatrne vysvetľovať a stále ma držal. Vytrhol som sa mu zo zovretia. Pozrel som sa na jeho zjazvenú tvár a zamračil som sa. Prečo mi bránil v niečom takomto? Predsa veľmi dobre vedel, aké je moje poslanie.
