„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
LOSIELA DALENAU
Aj v spánku som si uvedomovala, že sa schyľuje k obrovskej pohrome, ktorá bude znamenať trpký koniec môjho šťastia. Zvieralo sa mi srdce a bola som uväznená vo vlastnom tele. Vnímala som, že ležím na pohodlnej posteli, avšak nado mnou sa mihali znetvorené tváre mužov, ktorých som milovala viac ako svoj život. Opodiaľ postávala moja sestra a brat, hľadeli na mňa so zdesenými tvárami. Najťažšie bolo však to, že som vnímala Melissu, ktorá na polke tváre nemala mäso – videla som len lebku. Nakláňala sa ku mne, chytala ma za nohy a hovorila, že som ju tam nechala. Nemohla som sa ani pohnúť, dokonca vydať ani hlások. Šepkala som si, že je to len nočná mora. Vedela som, že sa predsa zobudím, len musím vydržať.
Najhoršie na tom bolo to, že nie všetko bol len zlý sen. Hľadela som na Reilana a na Jareda, ktorý sa postavili proti sebe. Nemohla som vykríknuť, aby som bránila môjho bojového partnera, pred neľútostným tmeným princom, ktorému som zlomila srdce. Reilan nikdy nepoznal zľutovanie. Všetkých, ktorý sa proti nemu postavili, zabil. Nikto, kto nejako ublížil temnému princovi, nebol medzi živými. Jedine mne sa to podarilo. Avšak Reilan ma miloval tak, ako nikoho iného nedokázal.
Nemohla som mu povedať, že Jared je so mnou spútaný. Preto som bola nútená sledovať pohromu, ktorá nastala. Dvaja princovia sa začali nahlas hádať. Reilan náhle zaútočil na môjho bojového partnera temnotou a skôr ako sa stihol Jared čo i len pohnúť, mu zabodol dýku do srdca. Chcela som kričať, avšak nemohla som. Sledovala som, ako jeho mŕtveho telo padlo na moje nohy. Mŕtvymi očami sa pozeral nad seba a ani sa len nepohol.
Aj ja som pomaly umierala. Vnímala som, že sa mi ťažšie dýchalo. V nočnej more som zomrela a konečne som bola slobodná. Ako duch som sledovala Reilana, ktorý si s hrôzou uvedomil, čo vykonal. Snažil sa ma prebrať k životu. Po chvíľke mu došlo, čo som spravila, že môj život bol spútaný s Jaredom. Sám obrátil proti sebe dýku a zabodol si ju do srdca. Nedokázal žiť s tým, že ma zabil. Všetci traja sme ležali mŕtvi na jednej posteli.
Vedela som, že by sa to naozaj mohlo stať, ak okamžite nevymyslím spôsob, ako toto všetko zastaviť. Najdôležitejšie bolo, aby som sa zobudila. Nemohla som dovoliť môjmu telu, aby ma väznilo. Potrebovala som okamžite skrotiť temného princa a zlepiť jeho polámané srdce. Musela som Jareda uchrániť pred mužom, ktorý by ho dokázal zašľapnúť do zeme ako červa.
PRINC REILAN
Maevelu, ktorá sa stále smiala, musel až upokojiť Nate, ktorý jej taktne naznačil, že ja a ten blonďavý pajác, nie sme vôbec pobavení. Iba na chvíľku som si dovolil, aby ma prekvapilo to, ako sa môj kamarát pozeral na červenovlasú férku, ktorá mala hrdo zdvihnutú hlavu a vysmievala sa nám. Nazývala nás typickými mužskými parchantmi, ktorí nevedia, kde je ich miesto.
„Mali by ste nechať Losielu spať, nemyslíte si?" prehovorila na nás. Náhle sa jej zmenila nálada. Striasla Natovu ruku, ktorú mal stále položenú na jej ramene a pristúpila ku mne. Začala si ma drzo premeriavať od hlavy až po päty. Nikto nikdy na mňa tak drzo nehľadel. Moji poddaní vedeli, kto som a čo dokážem. Táto neznáma ženská, ma však nepoznala. Možno jej Losiela o mne rozprávala, avšak v jej očiach som nezbadal ani náznak strachu.
