Freoský a temný princ✔

Rozprávka - 1000 hviezdičiek

Túto krátku rozprávku venujem všetkým čitateľom, ktorý mi venovali hviezdičku, čím ma podporujú v tom, aby som pokračovala ďalej v písaní. Ste úžasní. Táto rozprávka je tiež poďakovanie za to, že sme dosiahli 1k hviezdičiek. 

Rozprávku "napísala" hlavná postava, ktorá bude vo voľnom pokračovaní tohto príbehu. Postava píše rozprávky a preto mi trklo, že by som nejakú mohla aj naozaj stvoriť. 

Aj keď sa chcela vyhnúť nevyhnutnému - osud si na ňu počkal. 

Kde bolo tam bolo. Dávno v ľudskej krajine, ktorá bola obývaná len smrteľnými ľudskými bytosťami, sa pri jednej bitke stretlo blonďavé prekrásne dievča s hnedovlasým ušľachtilým bojovníkom. Ich osady zápasili o nový blízky prameň vody, ktorý by im zaistil bezstarostný život. Po krátkom boji sa však panovníci dohodli, že ak by svoje sily spoločne spojili, tak by sa mohli navzájom chrániť a o prameň sa podeliť. A tak sa Aleska začala stretávať so Samuelom.

Obaja sa veľmi rýchlo do seba zamilovali. Už na prvý pohľad bolo všetkým jasné, že títo mladí ľudia v sebe našli spriaznené duše. Aleska hrávala svojmu drahému zamilované piesne na husliach a on ju vždy s láskou počúval. V boji si stáli bok po boku a hrdo o sebe hlásili, že sú bojoví partneri, ktorí ak raz nastane čas, tak padnú spoločne. Bezstarostne spolu pekne nažívali a tešili sa z ich lásky. Tá mala byť aj nasledujúce leto spečatená, keď Aleske daroval Samuel krásny prsteň, ktorý jej vyrobil. Nadšení zaľúbenci sa nevedeli dočkať dňa, keď budú svoji. Chceli spoločne zostarnúť.

Ich šťastie žiaľ nemalo dlhé trvanie. Pri nájazde nepriateľskej osady, bol Samuel v prvej línií obrancov. Aleska veľmi chcela, no muži ju odstrčili nabok a poslali ženy, aby strieľali z lukov. Preto bola z veže svedkom toho, ako láska jej života padla. Z diaľky sledovala, ako sa za Samom priblížil nepriateľ a bodol ho pod rebrá. Nemohla nič urobiť. Nedokázala sa dostať dole z veže, pretože matka ju nechcela pustiť. Dali si predsa sľub, že padnú spoločne. Chceli čeliť smrti spolu a ona ho tak veľmi sklamala.

Vyhrali bitku, lenže množstvo bojovníkov bolo zranených. Padlo ich len zopár. Zničená Aleska, odtiahla telo svojho drahého. Položila ho pri prameni, o ktorý prvýkrát bojovali a kvôli ktorému sa spoznali. Zmývala krv z jeho mŕtvelo tela a ruky sa jej chveli. Srdce sa jej roztrieštilo na maličké kúsky a ronila slzy. Práve v tej chvíli vzopla ruky v modlitbe, otočila sa k samotným nebesiam a začala prosiť stvoriteľa o zázrak.

Nechcela sa vzdať bez boja. Predsa musí bojovať pre svojho bojového partnera. Milovala ho. Preto prosila nebesia o to, aby jej ho vrátili. Nehanbila sa za slzy. Odovzdávala celé svoje zronené srdce. Nemohla sa predsa zmieriť s tým, že so Samom neodíde z tohto sveta spoločne.

Ani sa jej nesnívalo, že Boh jej prosby vyslyší. Aleska započula jeho hlas. „Dám ti návrh, dieťa moje. Rozmysli si to však pozorne. Vrátim tvojmu drahému dušu a zacelím jeho ranu. Avšak ty mi budeš musieť darovať tú svoju smrteľnú s tvojím telom. Na oplátku chcem, aby si sa stala mojou služobníčkou," žiadal ju samotný Boh. V tej chvíli si to Aleska lepšie nerozmyslela. Nespýtala sa ho, čo ako jeho slúžiaca bude musieť urobiť. Okamžite súhlasila, pretože ho chcela späť. Darovať svoju dušu a telo stvoriteľovi, sa jej zdala pomerne malá cena za to, že bude mať Samuela späť. A tak jej milovaný ožil a znova sa nadýchol.

Vrátili sa späť do osady a ostatným sa snažili tvrdiť, že Samuel bol len zranený, no že Aleska ho vyliečila. Myslela si, že ich život bude znova obyčajný a tentokrát bola pripravená nenechať sa odstrčiť a stáť mu vždy po boku. Lenže Aleska sa trpko mýlila. Na druhý deň už nemohlo byť nič rovnaké.