„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
LUCYILA MOONARELA
Keď kráčala v zámku, v ktorom Darlek vyrastal, všimla si, že sa temný princ bojí tohto stretnutia viac ako ona. Okolo nich boli strážci a všetci sa im úctivo klaňali. Darlek sa jej priznal, že sem nechodí často, len na večierky a udalosti, ktoré sa bez neho nezaobídu. Voľakedy chodieval občas navštevovať Elishu, avšak po jej smrti sa na všetky návštevy vykašlal. Keby si ho otec nežiadal vidieť, tak by nechodieval ani za ním. Lucyila bola nesmierne na neho zvedavá.
Zastali pred majestátnymi zlatými dverami a Darlek nervózne prešľapoval. Rýchlo sa k nej otočil. „Nehovor, keď ti to neprikáže. Príliš sa na neho nepozeraj. Nepáči sa mi to, vôbec," mrmlal si popod nos. Keby mala ľudský sluch, tak by ho nezapočula. Chcela ho vziať za ruku a upokojiť, lenže preniesol na ňu nervozitu. Vykreslil Reilan Sarlana pravdivo? Naozaj bol tak strašne zlý?
Zlaté dvere sa otvorili. Princ vošiel ako prvý dnu a ona sa držala za ním. Kráčala vpred. Miestnosť bola naozaj krásna a veľká. Lucyila hádala, že tu musel Sarlan prijímať všetkých hostí. Najviac ju však hypnotizoval on. Ak považovala Darleka za nádherného, tak Sarlan bol priam boh krásy. Rozvaľoval sa na tróne, okolo neho panovala temnota, ktorá zosobňovala dvoch psov. Niečo také u Darleka nevidela, ten nevytváral zo svojej moci beštie. Psi vyzerali dostatočne reálne, podobali sa na jej vlka. Sarlan vyzeral úžasne. Jeho čierne vlasy a modré oči, ktoré po ňom Darlek podedil, sa na ňu pobavene pozreli. Hlboko sa naraz poklonila s temným princom.
„Otec, rád by som ti predstavil Lucyilu," prehovoril na neho tvrdým hlasom. Náhle aj okolo neho panovala moc. Lucyila sa prestala cítiť príjemne, pretože si uvedomovala, aká je strašne slabá. Vždy vedela, že Darlek je úžasný, pretože spolu cvičili. Lenže nikdy nepocítila tie vibrácie. Hodil ju do temnoty, no práve teraz sa stala svedkom toho, ako ju celú prijal a vyžaroval. Jeho otcovi sa to páčilo.
„Ani sa ti nečudujem, že si ju predo mnou schovával, keďže je svetlonoška. Počarovala ti, že?" povedal pobaveným hlasom a postavil sa z trónu. Ako to mohol vedieť? Lucyila sa nervózne na neho pozrela. Povedal mu to Darlek? O tom pochybovala, pretože rovnako ho to prekvapilo. „Myslel si si, že na to neprídem? Nebodaj ma aj ty chceš sklamať ako tvoj starší brat? Má mesiac na čele," hovoril. Nešomral si popod nos. Jeho hlas sa ozýval celou miestnosťou a ju desil na smrť. Jeho krása bola maska. Vo vnútri v ňom bolo niečo, čo sa jej nepáčilo.
„Otec," zašomral Darlek a pozrel sa na neho. Postavil sa lepšie pred Lucyilu. Temný kráľ sa k nej blížil. Poľahky odhodil syna ďalej, aby mu uvoľnil cestu. Ona skamenela, nedokázala sa ani pohnúť. Darlek ju upozorňoval, nech dlho na neho nehľadí, avšak nedokázala odvrátiť pohľad. Sarlan jej priam mohol hľadieť do duše, mal ju vo svojej moci.
„Sám som bol len krátko na svete, keď si bola prekliata," povedal jej, keď stál už pri nej. Dýchal jej na tvár. Lucyila z blízka videla jeho dokonalú tvár. Naozaj musel byť stvoreným samotného Boha. Čo to však povedal?
