„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
LUCYILA MOONARELA
Všetok strach zmizol, už viac necítila nič iné, ako prudkú nenávisť a túžbu po pomste. Lucyila sa pobrala preč z luxanského kráľovstva, potrebovala sa vrátiť na miesto, ktoré ešte pred pár hodinami nazývala svojím novým domovom. Nemohla sa však premiestniť, pretože sa nechcela nechať zahnať do kúta, keby tam náhodou na ňu čakali Sarlanovi muži. Spomenula si na to, čo jej ten parchant spravil. Oklamal ju a ukradol im všetkým trom moc a trón, na ktorý mali právo. Luxana bola v poriadku, bola živá a zdravá, lenže kde bola Trilian? Jej srdce tak strašne bolelo. Myšlienky v jej vnútri priam hulákali a svedomie ju išlo zožrať zaživa. Možno sa trpko pomýlila. Nemala chcieť vedieť pravdu, lebo tá ju začala neľútostne pohlcovať. Nemohla ani normálne dýchať. Pred očami videla všetky životy, ktoré prežila v nádeji, že sa bohovia nad ňou zmilujú a dovolia sa jej navrátiť späť do Dariny. Spomínala na zášť, ktorá ju v smrteľných telách ničila. Ako jej mohli spraviť niečo takéto? Cítila svoj strach, keď sa v smrteľnom tele bála krutej bolestivej smrti. Videla pred sebou čiernou, ktorá sa rozširovala v jej vnútri.
Náhle zdvihla krídla. Ako keby to bolo pred dávnymi vekmi, keď sa ich snažila len nadvihnúť. Vtedy boli jej krídla mučivo ťažké. Práve s nimi nemala problém. Bez problémov a bolesti sa odrazila od zeme a vo veľkej rýchlosti vyletela na nebo. Vietor jej ošľahol tvár. Nemyslela si, že niekedy opäť takýto pocit zažije.
Votrela sa k nej ďalšia výčitka. Pred očami videla Trilian. Nepovedala Lux, že Lucyila tušila, kde sa ich tretia sestra nachádza. Nechcela jej dávať falošnú nádej. Chvela sa. Pripomínala si, že musí mávať krídlami.
Náhle jej Darina bola tak známa. Nebola v nej celé veky, avšak poznala jej zákutia. Inštinkty ju posielali do zámku, ktorý patril Darlekovi a jej. Bože, čo jej to dovolili spraviť? Lucyila cítila ešte väčšiu lásku k temnému princovi. V ušiach jej však hučala krutá pravda. Najvyšší im nikdy nedovolia, aby boli spolu. Ju nemôžu zničiť, avšak jeho áno. Možno sa mala nechať švihnúť od Sarlana tým bičom z temnoty. Na ničom tomto by nezáležalo. Mesiac by pohasol, avšak jej dve sestry by boli voľné. To ona bola tá zlá. To jej bolo určené, aby neposlúchla. Aj keď nemala spomienky na svoju nesmrteľnú dušu, aj keď sa chcela vzdať pomsty a zabudnúť na všetko, aj tak sa nečakane zjavila tu, znova vystavená tomu istému pokušeniu. Zhreší opäť? Nepočúvne?
Letela a roznášala za sebou svetlo. Okolo seba si vytvorila svetelné vtáčiky, ktoré posielala vpred. Mali za úlohu ju varovať, ak by narazili na tiene.
Pichlo ju pri srdci. Nepríjemný hlások v jej hlave šepkal, že ak Darleka neuvidí doma, tak po neho pôjde. Postaví sa opäť Sarlanovi a bude len dúfať, že tentokrát skončí lepšie. Ak tu bola príležitosť na to, aby mohla zachrániť temného princa, bola ochotná to urobiť. Lenže druhý hlas jej pripomínal Trilian. Lucyila nemohla zomrieť bez toho, aby sa ju pokúsila nájsť.
