„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
PRINCEZNÁ MAEVELA
„Nechcem byť drzá, ale bolo by možné, aby si sa aspoň na chvíľku zbavil krídel? Myslím si, že by sme pútali veľkú pozornosť, keby si sa takto prechádzal po upírskom dvore. Ani za kostým to nemôžeme vydávať, pretože vyzerajú naozaj reálne," Maevela zastala a prehovorila na Nata, ktorý ju stále sledoval. Musela nájsť okamžite Jareda, pretože netušila, či urobila dobre, keď Reilana pustila samého za Losielou. Hrýzlo ju svedomie. Čo ak sa jej niečo stane? Jared ju za to zabije. Možno aj preto súhlasila, aby ju okrídlený bojovník sprevádzal.
„Vraj vyzerajú naozaj reálne! Možno preto, pretože sú skutočné?" povedal prekvapene Nate a len nad ňou pokrútil hlavou. Maevela sa len na chvíľku otočila, keď sa v kríku pohlo nejaké zviera, no keď sa pozrela znova na Nata, už na chrbte nemal žiadne krídla. Vyzeral ako obyčajný fér.
„Ako si to urobil?" zvýšila na neho piskľavý hlas a nechápavo si ho prezerala. Dokonca ho donútila, aby sa jej otočil chrbtom a chytila ho. Žiadne krídla však nikde neschovával.
„Si naozaj veľmi čudné stvorenie," poznamenal jej spoločník. „Voniaš ako ja, avšak si čudná!" Maevela sa zmätene na neho pozrela. Naozaj ju bytosť, ktorá je len v rozprávkach, obvinila z toho, že ona je tu tá čudná? Však si z ničoho nič niekam schoval obrovské krídla, ktorými sa mohol ísť pozrieť do samotného neba. Netušila čo mu má povedať.
„Máš pravdu, Nate. To ja som tu tá totálne divná," zamrmlala si popod nos a nadvihla obočie. Nate sa na ňu usmial. Na nepatrnú chvíľku ju to vydesilo. Jeho jazvy boli náhle o čosi viditeľnejšie a hrozivejšie. Zachvela sa a jemu okamžite zmizol úsmev z tváre. Uvedomil si, že ju vystrašil?
„Mali by sme ísť. Chcel by som sa čo najrýchlejšie dostať k Reilanovi. Bojím sa, aby niečo nepokazil," vrátil ju späť do reality, keď zamračene na ňu prehovoril. Maevela si uvedomila, ako nepekne sa zachovala a že si ho až príliš prezerá. Usmiala sa na neho a podala mu ruku. Čakala či ju zjazvený bojovník príjme. Nikdy predsa nebola povrchná a jazvy z boju si cenila. Nate len na chvíľku zaváhal, no uchopil ju.
Keď sa dotkal jeho ruky, pocítila zvláštnosť sily, ktorá z neho vyžarovala. Naozaj stretla bytosť, ktorá bola tak zvláštne iná. Maevela si myslela, že už videla naozaj všetko. Snažila sa skryť, aká je šokovaná, že život ju ešte stále vedel prekvapiť.
Spoločne vkročili dnu a hľadali Jareda medzi ostatnými. Ich pach sa spoločne miešal. Aj by možno vyzerali ako zaľúbený párik, ktorý niekoho hľadá, keby sa Nate ostražito neobzeral a nemračil sa na ostatných. Potiahla za rukáv jeho plášťu, aby s tým prestal a v diaľke zbadala Jaredove blond vlasy.
„Toto asi nebude milý rozhovor," precedil pomedzi zuby Nate, keď si ho všimol. Ako ho spoznal?
„Prečo? Neublížiš mu!" povedala mu ostro šeptom a on len pokrútil hlavou.
