„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
LOSIELA DALENAU
Zobudila som sa do totálneho chaosu. Zbadala som Maevelu a Nata, ktorý si hádzali loptu a pokladali si zvláštne otázky. Párkrát som zažmurkala a keď som si uvedomila, čo sa naozaj stalo, vyskočila som z postele ako strela, potkla sa o vlastnú prikrývku a zletela som na zem. „Losiela? Žiješ?" spýtala sa ma princezná. Ako prvý bol však pri mne práve Nate, ktorý mi pomohol na nohy.
„Ďakujem, vlastne nie. Nedotýkaj sa ma," povedala som mu a vytrhla som sa z jeho zovretia. „Kde je Reilan?" Nepáčilo sa mi ako Nate privrel oči. Videla som na ňom, že sa mu nepozdávala moja otázka. Kde bol temný princ, ktorý na mňa doslovne hodil bombu? Srdce sa mi znova zovrelo, keď som pomyslela na Melissu. Musela som sama uchopiť Nata, aby sa mi opäť nepodlomili kolená. Počula som ju kričať. Pred očami sa mi mihali všetky tie okamihy, kedy ju otec napadol a ona nás bránila. Nie! Toto si nezaslúžila.
„Odletel preč, keď sa stretol s tým blonďavým pajácom," odpovedal mi Nate. Maevela ku mne pristúpila a uchopila ma, aby som sa udržala na nohách.
„Mám ísť po toho blonďavého pajáca?" opýtala sa ma, no pokrútila som hlavou.
„Nie, najskôr sa musím porozprávať s temným princom. Potrebujem, aby mi to všetko vysvetlil," povedala som jej. „Dáš mi svoj plášť?" Nastavila som rovno ruku tak, aby som si ho mohla od nej zobrať.
„Zavolám ho," ozval sa Nate, no pokrútila som hlavou.
„Vy dvaja zostanete tu. Ak by sme sa nevracali, tak za polhodinu privedieš za nami Jareda. Potrebujem sa s Reilanom rozprávať osamote."
„Mohol by ťa zabiť, Losiela," zašepkal náhle Reilanov najlepší kamarát. Prekvapilo ma to. Naozaj si to myslel? Pozrela som sa mu do očí a zbadala som obavu. Nate veril tomu, že by mi princ mohol ublížiť. Záležalo by však na tom?
Maevela si vyzliekla plášť a podala mi ho. Automaticky som si ho obliekla a kúsok som od nich odstúpila. Už tak dlho som neprivolávala svoje anjelské sily. Moje krytie bolo zničené. Temný kráľ by si ma mohol kedykoľvek poľahky nájsť. Preto som zvolala to, čo som na svojom tele milovala najviac. Pocítila som mierne chvenie a po chvíľke som mala na chrbte mocné krídla, ktorými som zamávala. Nezabudla som lietať. Na to sa očividne ani zabudnúť nedá.
„Stále som to isté dievča, Nate," povedala som mu, aj keď to už nebola pravda. Uvedomovala som si, že zo mňa nezostalo nič. Už viac som nebola to plaché, neisté dievčatko, ktoré si užívalo Reilanovu silu a jeho záujem. Vtedy som sa nevedela brániť. Zmenila som sa. Najviac ma však zmenil dotyk smrti, ktorý som pocítila za závojom. V minulosti by som za ním nešla, keby bol v takomto rozpoložení. Uvedomovala som si, že je naozaj nebezpečný a že má plné právo na to, aby ma zabil. Škrtil ma aj za menšie prehrešky.
Zdvihla som pravú ruku a mágiou som otvorila balkónové dvere. Pocítila som temnotu, ktorá ma okamžite začala zahaľovať. Prepustila som do svojho tela všetky moci, ktoré som ovládala. Dieťa sa začalo tešiť. „Losiela, to ako vyzeráš?" spýtala sa ma Maevela. Nemusela som sa ani otočiť do zrkadla, aby som vedela čo myslela. Stačil mi len pohľad na moje ruky. Boli celé čierne. Moja temnota sa rapídne zväčšila. Vlastne nebola moja, len mi ju zatiaľ prepožičiavalo dieťa, ktoré vo mne rástlo.
