„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
LOSIELA DALENAU
Prešiel týždeň od narodenia Rolewana. Od skorého rána som bola spolu s Maevelou na nohách. Červenovlasá princezná nám obom zaplietla vlasy do dvoch vysokých vrkočov. Moje telo sa zahojilo a po bolesti nezostala ani stopa. Najhoršie na tom bolo to, že som si nemohla užívať môjho syna. Boli sme vojne, ktorá mala čochvíľa vypuknúť a ja som dosť vypadla z kondičky. Preto sme stávali na svitaní a spoločne sme trénovali, presne ako voľakedy, keď sme boli ešte len obyčajné uchádzačky do Freosu.
Maevela sa ma pokúsila dosť ostrým mečom seknúť na ľavej strane, avšak po tréningu som ľahko dokázala jej útok vyblokovať. Princezná nehrala fér. Zväčša sa náš boj skončil vtedy, keď ma potkla. Na to som si už dávala pozor. Hrala som sa s ňou. Tancovali sme okolo seba, provokovali sa a vysmievali sa za chabé útoky. Odrážali sme útoky až meče rinčali a nedávali si pauzu ani vtedy, keď nám trešťalo v zápästiach a bolo možné, že nám meč vypadne z ruky. Nemohli sme byť slabé, pretože inak budeme zabité.
Stále som nebola tak dobre vycvičená ako Maevela, avšak dokázala som sa jej rovnať rýchlosťou. Vnímala som na jazyku aj chuť mágie, ktorú som mohla kedykoľvek použiť. Vedela som si vytvoriť štít, ktorý ona nemohla spraviť. Rovnako by som ju dokázala nečestne poraziť. Lenže nehodlala som sa spoliehať na svoju mágiu, keď tu existovali bytosti, ktoré boli v nej omnoho silnejšie ako ja. Mohla som sa cvičiť celé veky, avšak aj tak by som sa nikdy nedostala na Sarlanovu úroveň.
Desilo ma to. Stále tu bol ten hlások v mojej hlave, ktorý mi neľútostne šepkal, že ak sem príde temný kráľ, tak ma neodtrhne len od Reilana, ale aj od môjho syna. Nedokázala by som ho zabiť mágiou, očividne by som mu nemohla ani len trošku ublížiť. Spoliehala som sa na muža, ktorý mi bol opäť po boku a vzdal sa vlastnej koruny, aby tu mohol byť. Reilan by mohol Sarlana na chvíľku zadržať a ja by som mu zasadila posledný úder. Nie pre svoju šťastnejšiu budúcnosť, už dávno mi nezáležalo na mojom živote. Spravila by som to pre Ewordia, aby mohol jeho duch odpočívať. Pre Oswin, aby mohla opäť ľahko dýchať a pre Rolewana, ktorý si zaslúži lepší vzor.
Sekla som po jej hlave, no princezná sa šikovne zohla a podkopla mi ako vždy nohy. Zletela som na zem a priložila mi meč k hrdlu. „Nesústredíš sa!" povedala mrzuto. „Takto prídeš o hlavu. Nemôžeš váhať, Losie!" Podala mi ruku, lenže ja som ju neprijala. Ani ona by sa nesústredila, keby mala v pätách Sarlana. Och! Maevela mala pravdu, až príliš ľahko som sa nechala rozptýliť.
Náhle sa za mnou objavilo pevne mužské telo. Poznala som ho po pachu. Dokonca aj jeho ruky by som vedela rozlíšiť od ostatných. Pustila som meč na zem a mierne som ho udrela do pravého boku. Jared sa skrčil, pustil ma a vykryl môj ďalší útok.
Usmieval sa. Konečne. Udržal ma nažive. Bola som opäť silnou kvôli nemu. Nikdy nezabudnem na tú chvíľku, keď mi ženy povedali, že zomriem. Bola som tak strašne bezmocná, pokým neprišiel on. Opäť mi stál po boku. Hľadela som na jeho modré oči a blonďavé vlasy a moje srdce sa rozbúchalo. Tešila som sa z toho, ako sa automaticky usmieva a objavujú sa mu iskričky v očiach, keď na mňa pohliadne. Vyzýval ma do boja. Jared to so mnou nikdy nevzdal. Vyrval ma z náručia smrti a prinútil ma žiť. Predtým rozbúchal moje dochrámané srdce.
