„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
OSWIN DALENAU
Bola len bezbranným dieťaťom v tú noc, keď jej Ewordie nedovolil, aby sa otočila a išla pomôcť Melisse. No tentokrát ju nikto nezastaví. Snažila sa s chladnou hlavou počúvať Alexandra, ktorý sedel za svojím stolom a čítal nahlas list, ktorý mu poslal Jared. Sám sa jej priznal, že prišiel už skôr, lenže nevedel, ako jej má niečo takéto povedať. Oswin stála pred stolom ako stĺp a len hľadela na jeho peknú tvár. Ani sa nepohla. Istá jej časť nevedela spracovať to, čo jej práve Rewondale povedal. Dokonca na chvíľku začala uvažovať nad tým, že na neho nakričí, že niečo takéto nie je vtipné. Nenávidela ho. Nenávidela ho za to, že jej išiel dávať planú nádej. Rovnako neznášala Jareda, ktorý sa očividne načisto zbláznil.
Potom sa jej podlomili kolená a ona sa oprela o ten hlúpy stôl. Alexander sa chcel postaviť, lenže ona zdvihla prst, aby sa nehýbal. Potrebovala myslieť. „Buďte ticho!" skríkla na hlasy v jej hlave, ktoré začali na ňu hučať. Potrebovala predsa vymyslieť nejaký plán. Musela sa upokojiť. Zdalo sa to však nemožné. Čím viac sa snažila, tým viac hlasy hulákali. Triasli sa jej kolená a lapala po vzduchu. Srdce jej šialene bilo. Privrela oči a opäť ju počula. Nikdy nemohla zabudnúť na jej krik. Melissa padla, musela predsa.
„Oswin," zašepkal Alexander a aj bez jej dovolenia sa postavil na nohy. Ona sa strhla a zdvihla hlavu. Cítila, že po tvári jej tečú slzy. Nedokáže zniesť jeho dotyk. Pozerala sa na neho a mala sto chutí ho zabiť. Na rozdiel od nej bol silný. Prečo musela byť vždy taká neschopná?
„Nehovor na mňa. Ani sa ma nedotýkaj. Ty tomu nechápeš. Netušíš, čo sa v tom liste píše!" zvyšovala hlas.
„Ja tomu predsa chá..." začal, ale nedovolila mu dopovedať. Zahnala sa po ňom. Chcela na neho zaútočiť, aby sa ani neopovážil dopovedať to čo chcel. Alexander sa vyhol jej prvému útoku a chytil ju rýchlo za ruku, aby zastavil jej ďalší pokus. Naozaj bola neschopná. Voľakedy by ho rozhodne dokázala zložiť. Tentokrát sa však len o neho oprela a dovolila mu, aby ju zvieral.
„Ty nemáš súrodencov. Ty nevieš čo sa stalo! Ničomu nechápeš. Si len kríženec, ktorý bol celý život sám. Lenže ja mám rodinu, mám sa o koho starať! Myslela som si, že je mŕtva. Všetci traja sme si to mysleli. Opustili sme ju. Nechali sme ju tam a popritom ona bola jediná, ktorá nás držala nažive. Nesnaž sa ani len povedať, že tomu chápeš. Nikoho si nikdy tak nemiloval ako som ja milovala Melissu." Vedela, že to bolo iracionálne, avšak aj tak sa na neho hnevala. Triasla sa.
„Vieš čo, máš pravdu. Ak ti to pomôže, tak si môžeš myslieť, že nič necítim. Že som len obyčajný kríženec, ktorý pripravil o životnú silu vlastnú mamu. Prekvapí ťa to, Oswin, avšak aj ja viem aké to je, keď niekoho stratíš."
„Lenže ja som ju nestratila, opustila som ju! Možno sa spoliehala na to, že sa vrátime. Miesto toho som sa odišla hrať na nejakú trápnu strážkyňu." Rewondale k nej pristúpil ešte bližšie a uchopil ju za tvár. Donútil ju, aby sa mu pozeral do očí. Nedokázala sa na neho pozerať. Odvrátila od neho pohľad a mierne ho od seba odstrčila. Zatiaľ čo dovolila krížencovi, aby ju opantával, tak Melissa trepla.
