„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
DENNÍK MELISSY KRESTAL DALENAU – (najnovší zápis)
Je polnoc a ja viem, že smrť si za pár chvíľ po mňa príde, rovnako ako si prišla už aj po neho. Nebudem posledné chvíle, ktoré strávim v tomto svete, sa pozerať na mesiac, ktorý istotne žiari na oblohe. Odmietam sa tiež doprosovať Bohom, aby mi odpustili moju slabosť. Uchopila som svoj denník s nádejou v srdci, že raz si ho prečítajú moje deti. Uvedomujem si, že po tom všetkom, čo si museli vytrpieť, si ich odpustenie nezaslúžim. Nie som dobrým anjelom, prestala som ním byť už tak dávno. To čo som dovolila, aby im môj manžel robil, nikdy neodčiním.
A predsa píšem tieto slová. Netuším, či sa niektoré moje dieťa vráti do tohto domu a nájde môj denník. Ak sa ti to však podarilo, chcem vám povedať svoje posledné slová, ktoré nahlas vyslovím aj pred krutou smrťou.
Ospravedlňujem sa vám, deti moje, že som nebola dostatočne silná na to, aby som vás všetkých milovala a chránila vás. Je mi ľúto, že vám to nemôžem povedať osobne, pretože to nestihnem. Zomrela som však s nádejou v srdci, že sa raz stretnete pri mojom hrobe a všetko mi odpustíte.
S láskou vaša zbabelá mama.
PRINC REILAN
Pocítil som známy ťah, keď nás bosorák premiestnil. Na chvíľku som nedýchal a snažil som sa ani nepohnúť. Losiela mala pravdu. Prenášanie bolo príšerné, avšak dalo sa na to zvyknúť. Keď som pocítil, že znova stojím na pevnej zemi, otvoril som oči. Na moje prekvapenie som sa nachádzal pri malom domčeku, z ktorého sa ozývali hlasy. „Reilan? Čo tu robíš!" zľakol som sa, keď sa za mojím chrbtom ozval hlas. Rýchlo som sa otočil a zbadal som Losielu, ktorá sa s otvorenými ústami na mňa pozerala.
Naklonil som hlavu a prezrel som si ju. Niečo tu nesedelo. Predsa sme sa premiestnili spoločne, no moji spoločníci pri mne neboli. Nezostala po nich ani stopa. Bosorák ma neposielal samotného, takto to nefunguje. „Losiela? Prečo neutekáš?" spýtal som sa jej a nadvihol som obočie. Moje ryšavé dievča tam však zostalo stáť a len sa prekvapene na mňa pozeralo.
Zhlboka som sa nadýchol.
Až príliš rýchlo som si uvedomil, že predo mnou sa nenachádza Losiela, ale temnota, ktorá ju napodobňovala a čerpala zo mňa silu. Niekto na mňa použil temnú moc a hlúpo si myslel, že na to neprídem? Ja sám som bol z temnoty stvorený! Začal som preklínať bosoráka, ktorému som verila. Ten hlupák bude sám zavesený vo svojom dome a v mukách. Nikto ma nebude klamať!
Pristúpil som k Losiele a schmatol som ju. „Reilan, prestaň! Ubližuješ mi!" začala kričať. Pripomínal som si, že nie je skutočná. Akonáhle som sa jej dotkol, začal som ju vysávať. Predo mojimi očami sa menila na čierny tieň bez tváre a formy. Zničil som ju. Následne som rozprestrel ruky a nasával som temnotu, ktorá tvorila pre mňa toto osobné peklo.
