Freoský a temný princ✔

Epilóg

PRINCEZNÁ PAULIN

Uvedomovala si, že sa dostala do toho najväčšieho prúseru vo svojom živote. Nemala odchádzať z toho hlúpeho studeného domu a opustiť Oswin. Dočerta, nemala vôbec ani vchádzať do tohto prekliateho sveta! Čo vlastne očakávala, že anjeli budú svetlé krásne bytosti? Vždy si anjelov predstavovala ako tie okrídlené bytosti, ktoré strážili iné a prinášali im šťastie do života. Lenže Paulin sa trpko mýlila. Anjel, ktorý bol pred ňou, mal od svetla dosť ďaleko. Dokonca aj jej teta Lana, ktorá bola známa tým, že svoj dlhý život holdovala temnote, sa nemohla rovnať tomuto mužovi.

Stačilo mu aby len zdvihol prst a pevný tmavý tieň ju prinútil, aby sa k nemu pohla. Nič také predtým nevidela. Jeho temnota bola desivá. Uvedomovala si, že tomuto mužovi narušila bariéru, keď spolu s Oswin vchádzali do ich sveta. Tiež si bola istá, že on to vedel.

„Pustíte ma?" opýtala sa ho krehkým hláskom. Paulin bola zvyknutá na to, že vždy dostane čo chce a nemusí sa ani poriadne snažiť. To bolo však preč. V tomto svete nebola freoská princezná – potomok obľúbenej vládkyni Adalein. Bola bezbrannou ženou, obklopená rovnako mocnými bytosťami, ktoré vedeli používať mágiu.

„Samozrejme, že ťa pustím. Najskôr však pre mňa niečo urobíš," odpovedal jej zvučným hlasom a obrátil sa na ňu. Mohla by sa do neho zamilovať. Bol tak nadpozemsky nádherný. Jeho čierne vlasy a modré oči ju nútili k tomu, aby nad ním slintala a túžila po niečom viac. No tá jeho temnota a prázdnota v očiach ju desila. Muž pred ňou nebol stvorený na milovanie, ale skôr na ničenie. Nedal na sebe ani poznať, že pred ním stojí prekrásna férska čarodejnica. Bolo mu to absolútne jedno.

„Spravím všetko čo budete chcieť. Len sa chcem vrátiť domov," povedala mu a myslela to vážne. Už ju nič nedonúti, aby vyšla zo svojho sídla. Nechce vidieť ostatné svety! Pri pohľade na prázdneho temného kráľa si uvedomila, že svet je príšerné ničivé miesto.

„Páčiš sa mi," povedal. Paulin sa zachvela, keď k nej Sarlan pristúpil a zaklonila hlavu, aby sa na neho mohla pozrieť. Vedela, že sa mu nepáči ona a mala pravdu. „Zbožňujem tú silu, ktorá z teba vyžaruje. Vieš o tom, že sa ťa vlastná moc snaží zabiť? Nikdy predtým som nič podobné nevidel. Cítim, že tvoja mágia v tvojom vnútri je živá a nadovšetko túži po tom, aby si vymenila s tebou miesto. Chce ťa ovládať," odtiahol sa od nej. „Možno to bude znieť kruto, avšak nebudeš žiť dlho. Nebudeš pokiaľ sa nenaučíš ovládať," dodal a zasmial sa. Zmätene sa na neho pozrela.

„Ako ovládať?" spýtala sa zarazene. Sarlan mal pravdu. Férske čarodejnice nemali dlhú životnosť. Jedine jej teta Lana dokázala prežiť celé veky, lenže ona sa za obyčajnú nedala považovať. Paulin sa desila toho, že bude mať rovnaký osud ako jej predchodkyne.

„Každá moc sa dá skrotiť, drahá princezná. Len musíš mať správneho učiteľa."

„Čo chceš?" prestala mu vykať a videla, že mu mŕtve oči zažiarili. Sarlan k nej pristúpil a schmatol ju za rameno. Naozaj chcel na ňu zaútočiť? Miesto toho ich vtiahol do prázdnoty a preniesol na iné miesto.

Paulin sa zmätene rozhliadala, keď sa ocitla v priestrannej tmavej komnate, ktorá bola plná šperkov. Boli tam náhrdelníky, náušnice a prstene, za ktoré by bola ochotná zabíjať. Keby mala čo i len jeden šperk na sebe, tak by sa mohla samovoľne prehlásiť za vládkyňou Freosu.

Sarlan však pristúpil ku sklenenej vitríne a niečo z nej vybral. Až keď sa otočil, tak Paulin zbadala, že má v rukách tú najkrajšiu korunu akú kedy videla. Freos koruny nemal, iba prstene. Tak nádherne sa blyšťala, až ju to hypnotizovala. Túžila po nej. „Komu patrí?" spýtala sa šeptom. Dá jej ju? Možno to bude jej odmena za to, že mu pomôže.

„Patrí darinskej kráľovnej – mojej zosnulej žene Elishe. S hrdosťou ju rada nosila. Dal som ju vytvoriť pre ňu, podľa jej predstáv, keď nakoniec súhlasila, že mi bude stáť po boku a už naveky ma milovať," hovoril a po prvýkrát počula úprimné emócie v jeho hlase. Paulin bolo jasné, že mu jeho žena chýba. Priam mohla počuť tu lásku, ktorú k nej stále cítil. Ako dlho bola mŕtva? Preto bol Sarlan taký prázdny? Chýbala mu jeho druhá časť? Celkom ju aj zaujímalo, ako musela vyzerať žena, ktorá dokázala zaujať niekoho takého nádherného.

„Je naozaj veľkolepá," povedala, keďže Sarlan nič nespravil. Ani jej korunu nepodal, len na ňu tupo hľadel. Spomínal na niečo? Napokon konečne zdvihol pohľad a podal jej ju. Paulin ju s úsmevom uchopila a bola pripravená predviesť to najveľkolepejšie poďakovanie vo svojom živote.

„Chcem, aby si ju otrávila," vydýchol. Jeho hlas bol náhle chladný a všetka láska zmizla.

Paulin sa na neho zdesene pozrela a zachveli sa jej ruky. „Prečo?"

„Pretože Darina už nikdy nebude mať inú kráľovnú!" 

Ďakujem vám za prečítanie :) Upozorňujem, že toto bol koniec druhej časti. Posledné pokračovanie tohto príbehu môžete nájsť na mojom profile pod názvom: OTRÁVENÁ KORUNA.

Sama považujem druhý diel o čosi slabší ako ten prvý. Preto by som vás rada opäť poprosila, aby ste si našli chvíľku a napísali mi úprimný názor na celú druhú časť. Kritika ma vždy dokáže posunúť ďalej a práve kvôli nej môžem opraviť aj chyby. :)