„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
OSWIN DALENAU
Snažila sa nepustiť Paulin, ktorú pevne držala v náručí. Jedine kúzlo, ktoré freoská princezná šepkala, zabraňovala tomu, aby sa obe zrútili na zem. Do Dariny nebolo tak jednoduché sa dostať. Museli priletieť k priechodu a premiestniť sa preč rýchlejšie, ako ich objavia vzdušný strážcovia. Oswin si uvedomovala, že sama by to nedokázala. Hneď by ju zajali a určite aj popravili. Lenže Paulin bola mocná. Možno sa jej nezastavila huba, neskutočne Oswin vytáčala, avšak dokázala jej pomôcť. Odľahčila sa kúzlom a dokonca ich aj zahalila, aby neboli vidno. Kiež by sa jej to však páčilo. Oswin vnímala jej mágiu – ak to teda tak mohla nazvať. Cítila, ako tá zvláštna sila požiera vnútro princeznej. Nekomentovala to. Potrebovala Melissu a nezáležalo jej absolútne na tom, čo sa stane s princeznou v jej rukách. Nebola dobrá. Jej sestra však áno a potrebovala zachrániť.
Keďže bola tma, tak skoro vôbec nevidela do diaľky. Snažila sa rozpoznať poznávacie črty, ktoré by ju zaviedli domov. Sama si nepamätala na deň, keď ich Losiela ťahala polomŕtvych do ľudského sveta. Až práve dnes porozumela tomu, čo pre nich musela všetko urobiť, aby ich udržala na žive. Zvládla by to? Oswin si nemyslela, že by udržala na rukách ďalšiu osobu. Keby bola stále len polámanou bábikou, tak už by sa dávno spolu s Paulin padli do neľútostného oceána, v ktorom by sa rozhodne utopili. Snažila sa nemyslieť na prázdnotu, ktorá bola pod nimi. „Zaslúžiš si to!" zahučal na ňu hlas v hlave. Prižmúrila oči a zavrčala. Teraz nie. Predsa sa už zmierila s tým, že je iná. Nemalo zmysel sa snažiť vyhrať nad svojím vnútrom, iba ho prijať. Alexander jej pomohol sa zmieriť s týmto všetkým. Oswin vedela, že už nikdy nebude zdravá. Bola rozhodnutá prijať svoju stránku. Stačilo jej k šťastiu jediné, vidieť živých a šťastných súrodencov, ktorí si v minulosti toľko pre ňu vytrpeli, keď ju chránili.
„Pozri sa!" prerušila ju Paulin, ktorá upozornila na zvláštny mrak, ktorý sa pred nimi týčil. Bol celý čierny, avšak rozoznala ho na temnej oblohe. „Žeby búrka?" spýtala sa prekvapená princezná, ktorá sa začala chvieť. Jej mágia silnejšie pulzovala. Oswin tušila, že to dokázala. Neutopili sa v oceáne a ani nenechala Paulin spadnúť. Blížili sa k Darine.
„Nie. Vitaj vo svete anjelov, v ktorom vládne krutou rukou temný kráľ. Je to temnota, Paulin. Temnota, ktorá by mohla pohltiť všetky svety, len keby sa jej majiteľ rozhodol, že mu ten jeho nestačí," šepkala, pretože sa bála, že by ju mohol niekto započuť. Bolo to nereálne. Oswin si vždy predstavovala moc temného kráľa, ktorá siahala do všetkých kútov a všetko kontrolovala. Desila sa toho, že ju môže počuť kdekoľvek. Preto sa radšej zdržala toho, že by niekedy nadávala na jeho vládu. Rešpektovala ho. Teda do momentu, pokým ju nasilu neodtrhol od jej pani a nemučil ju len kvôli tomu, že sa jeho dedič zamiloval. Ako mohol byť tak krutý? Nerozumela tomu.
Občas sa jej snívalo, že stála pred ním a pýtala sa ho prečo. Prečo to riešil takto drasticky? Kvôli čomu si myslel, že jej sestra nebola vhodná toho, aby ju jeho syn miloval? Losiela bola predsa dokonalá a aj našla svoje krídla. Bola krásna a mohla byť dobrou kráľovnou s veľkým srdcom. Vytvorila by spolu s temným princom lepší svet. Naučila by ho kontrolovať temnotu. Vedela si ju predstaviť s korunou na hlave. Ak si ju niekto zaslúžil tak rozhodne ona. Toľkokrát ju nenávidela kvôli hlasom a preklínala za toto všetko. Mýlila sa. Oswin bola hrdá na to, že Losiela milovala Reilana. Že v ňom našla niečo, čo jej stálo za to, aby sa nedesila jeho ukrutnej devastujúcej moci.
