„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
PRINCEZNÁ MAEVELA
Maevela len omámene sledovala princa Reilana, ktorý si z ničoho nič privolal krídla a odletel na nich. Zarazene sa na to pozerala a prestala aj dýchať. Ako mohli niečo takéto dokázať? Pred jej očami si zhmotnil pevné krídla, ktoré boli jeho súčasťou. Škoda, že to neurobil pomalšie a ona si to nemohla naplno vychutnať. Na nepatrnú chvíľku uvažovala nad tým, že by poprosila Nata, aby jej ukázal, ako to robí. Aj by to urobila. Dokonca zabudla na to, že Losiela skoro prespala aj vraždu jej, ehm, manžela? Maevela netušila, čím jej vlastne Jared bol. Boli spojení v smrti pred Bohom, čo musel rešpektovať aj Reilan. Videla jeho tvár, keď mu to Jared povedal. Tiež okúsila trpkosť jeho temnej noci, keď sa neovládol. Znova sa zachvela pri predstave na to, akou mocou oplýval. Následne si spomenula na krídla. Pozrela sa na Nata, ktorý odvrátil od nej pohľad.
Prešiel okolo nej smerom ku skrini, o ktorú sa oprel. Maevela bola pripravená, ho aj uprosiť, aby ju aspoň na trošku zabavil a priviedol ju na iné myšlienky. Chcela vidieť krídla. Čo ak všetci zmiznú a ona bude ľutovať, že anjelov nepreskúmala? „Nate, mohol by si..." začala, ale nestihla ani dopovedať.
Nate od nervov udrel päsťou do skrine. Silou zničil drevo a do dvierok urobil guľatú dieru. Následne kopol nohou a tie úbohé dvierka vyrazil. Chytil sa za hlavu a krv z päste si rozmazal po tvári. Zľakla sa ho. Prestala sa hýbať. Stratil kontrolu. Inštinkt jej radil, aby sa k nemu nepribližovala. Netušila predsa, aký je silný. Mohol by ju zlomiť ako bábiku. Videla, čo robil Rewondale, ktorý bol len kríženec. Reilan ju za pár sekúnd dokázal oslepiť a Losiela s Ewordiom čelili ohňu zo slnka a prežili.
V tej chvíli jej napadla myšlienka, že možno bolo aj lepšie, že anjeli mali vlastný svet, v ktorom boli zatvorení. Féri by sa nikdy nedokázali pred nimi brániť. Boli príliš mocní. „Odpusť mi to," prehovoril na ňu. Jeho hlas znel roztrasene. Otočil sa chrbtom, oprel sa o tú úbohú skriňu a zviezol sa na zem. Hlavu si schoval medzi kolená a nahlas dýchal. Netušila, čo ju prinútilo k tomu, aby za ním zamierila. Ako keby pocítila nadpozemskú silu, ktorá do nej strčila.
Prišla až k nemu a rovnako si sadla na zem. Oprela sa však o posteľ, na ktorej Losiela stále spokojne spala. Nezobudilo by ju ani keby pri nej vybuchla bomba. Nate zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu. Naklonil hlavu doprava a pozorne si ju prezrel. „Štve ťa to," vyslovila. Bolo to naozaj hlúpe konštatovanie. Samozrejme, že ho to hnevalo.
Chvel sa od momentu, kedy Reilan neudržal temnotu a ponoril ich do tmy. Pred výkrikom ju zachránila jeho ruka, keď ju umlčal. Schmatol ju do náručia a tíšil ju, aby sa nebála. Vedela, že keby nebolo jeho, tak by v tej tme kričala. Bola oslepená a to ju desilo. Všetky inštinkty jej boli nanič. Princ Reilan ju mohol hocikedy zabiť a ona by si ani neuvedomovala, že prichádza koniec. Potom však pocítila jeho telo na tom svojom. Bola pri niečom živom, čo ju chránilo a oblapilo ju.
„Videla si ho? Nemal právo na to, aby mu to takto povedal. Ty môjho princa nepoznáš. Losiela je to jediné, čo ho drží na uzde. Miluje ju, no toto ho zlomilo. Nikdy jej to nedopustí. Nechcem, aby zostal sám, je to môj najlepší priateľ."
