„Neprestala ťa milovať, Reilan. Som si istý, že ani neprestane. Lenže ľúbi aj mňa a ja sa jej neplánujem vzdať. Bol som veľakrát sebecký, no už taký nemôžem byť. Nebudem ju nútiť, aby si znova rozlomila srdce na dve polky," princ Jared.
Losiele Dal...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
LUCYILA MOONARELA
Lucyila sa okamžite prebrala zo spánku, keď započula, že sa otvorili dvere na jej komnate. Odkedy bola ponorená v krvi, tak sa nevedela zbaviť špatnej predtuchy, ktorá ju ničila. Všade ju prenasledovala myšlienka na to, že kráľ si po ňu príde a potrestá ju za to, že ho v tom jazere videla. Ako keby odhalila nejakú jeho časť, ktorá tam mala zostať navždy utopená. Nevedela normálne uvažovať. V ten deň absolvovala minimálne osem kúpeľov, avšak vždy, keď sa vynorila, zdalo sa jej, že je stále rovnako špinavá. Nemohla zabudnúť ani na tú príšeru, ktorá ju donútila skočil a na dievča, ktoré ju vytiahlo a zmizlo ako prízrak. Chvela sa. Usúdila, že potrebuje odpočinok a pokoj. Preto sa skoro pobrala do svojej komnaty a zatvorila sa v nej.
Snažila sa zaspať. Lenže strhla sa vždy, keď započula čo i len maličký zvuk. Preklínala výborný sluch, ktorý získala. Aspoň, že zrak jej slúžil na to, aby mohla spozorovať, že tiene nie sú strašidelné strašidlá, ktoré by ju mohli nejako ohroziť.
Neznáma osoba otvorila dvere. Urobila to veľmi pomaly a potichu. Keby nebola taká napätá, rozhodne by ju to nezobudila.
Okamžite ho spoznala. Princova vôňa jej udrela do nosa. Včerajšiu noc ju práve on vedel upokojiť a presvedčil ju, že je v poriadku. Mal nad ňou zvláštnu moc. Potrebovala ho. Tak strašne si chcela za to nadávať, práve kvôli tomu, že on nepotreboval ju. Páčila sa mu jej moc – jej inakosť, avšak ako žena pre neho nebola zaujímavá. Čím by aj mohla zaujať starodávneho princa?
Prečo tu však bol?
Tvárila sa, že spí. Kde len bol? Nepýtala sa na neho a žiadna slúžka, ktorá za ňou prišla, jej neprezradila, či Darlek niekam neodišiel. Ešte si nezvykli na to, že ona je tiež ich pani. Sama tomu príliš neverila a preto sa vďačne usmievala na všetky tie dievčatá, ktoré sa chodili o ňu starať. Bola slabá. Zdalo sa jej, že každým dňom je to s ňou hrošie a horšie. Dokonca za ňou prišiel aj na hodinu Loran, ktorý jej ponúkol, že ju naučí narábať so zbraňami. Vtedy odmietla. Nedokázala sa postaviť na nohy. Nemala na to jediný dôvod. Prečo by aj mala bojovať? Svoj stratený život nezíska späť a nepremení sa ešte na čarovnejšiu bytosť, ktorú by mohol Darlek milovať.
Jej inštinkty zachytili, že sa začal k nej blížiť. Robil to pomaly. Vnímala aj to, že zastal nad jej posteľou a asi na ňu hľadel. Zhlboka sa nadýchol a potichu si povzdychol. Bol to povzdych, ktorý zo seba mohol vydať len veľmi starý skúšaný princ. Lucyila nerozmýšľala nikdy nad tým, aká bude za päťsto rokov. Vedela si veľmi dobre spomenúť na zvráskavené ženy z jej dediny, ktoré už dávno zabudli na to, ako sa chovali v dievčenských pobláznených rokoch. Kým bol Darlek na začiatku? Poznala by ho? Možno by ju mladučký princ miloval a vážil si ju.
Ozval sa zvuk.
Snažila sa nestrhnúť, pretože si uvedomila, že to si len Darlek sadol na opačný koniec postele. Dovolila si aspoň na máličko otvoriť oči a preto zbadala, že sedí otočný chrbtom k nej a vyzúva si topánky. Následne sa vystrel a dal zo seba dole aj plášť.
