blue as your eyes || luke hemmings

part seven

"Mami? A kde máš kufre ty?"
"Danielka, ja sa nesťahujem. Sťahuješ sa len ty."-------------------------------------------------

Neuverím. Toto nie je moja mamka! Veď ona ma ani nechcela pustiť do Košíc samu, nie to do Sydney s chlapom ktorého vôbec nepoznám! Ale síce ona ho pozná..
"To je pekná ponuka, ale ja to nemôžem prijať." pozrela som sa na neho. Na tvári mal pobavený výraz.
"Ale to nie je ponuka, sťahuješ sa či už chceš alebo nie. Budeš tam mať povinné vzdelanie, skvelé známky, je tam skvelé prostredie, zoznámiš sa z bratom, naučíš sa hrať na gitare, spoznáme sa a budeš mať skvelú budúcnosť. Robím to pre teba, Danielka. A zvykaj si na oslovenie Dani, pochybujem že ťa tam niekto nazve Danielka alebo Daniela." povedal namysleno akoby zhltol celú múdrosť sveta.

Prešlo pár dní potom čo som sa dozvedela že sa sťahujem. Stihla som sa rozlúčil už s rodinou, zostávajú už len kamarátky. Ako mi budú chýbať.. Ale možno tam budem mať lepší život. Veď je to Sydney! Vždy som chcela ísť do Sydney! Síce aj do Írska, ale aj do Sydney.
Viem, je to ironické že Niall je z Írska ja chcem ísť do Írska, ale rozhodne nie pretože on je z Írska. Írsko mám už rada od malička, vždy som tam chcela ísť a keď som bolo malá tak som vždy tancovala po byte írske tance a spievala írske pesničky. A do Sydney som chcela ísť vždy kvôli nemovi. Páčila sa mi tá cesta, ktorá bola v rozprávke ukázaná, tak keď som vyrástla som si začala vyhľadávať viac a viac o Sydney.

Bola som nervózna. Daryl mi nevravel či uvidím brata. Ako ma zoberie? Vie o tom že existujem? A keď nie povedia mu o mne? A čo ostatný zo skupiny? Počkať. Veď Luke.. On je v jeho skupine! Áno, som spomalená..
Ježiši! Veď ja možno uvidím Luka! Ticho Dani, veď to je len Luke, páči sa ti Niall.. Áno,zase si to nahováram. A navyše neviem ako by zareagoval brat keby zistil že sa mi páči Luke.

Dnes odlietame. Môj prvý let. Mám kopu nezodpovedaných otázok, ale zo života viem že je lepšie sa na nič nepýtať..Tak som ticho. Len idem vedľa mamky na letisko v Košiciach..
Je tu aj moja najlepšia kamarátka Adriana. Videli sme sa v živote len 4 krát, sme kamarátky cez internet. Sme od seba len hodinu vlakom, ale aj tak nám nedovolia sa stretávať.. A teraz budem oveľa, oveľa ďaleko než doteraz.
"Budeš mi chýbať." objímam ju. Asi začnem plakať.
"Ty mne tiež." odpoviem.

Kráčam do lietadla. Som už fakt dosť nervózna. Čaká ma dlhý let.. Dúfam že ma ten nový Iphone zabaví aby som neumrela od nudy. Lebo sa Sydney asi nedožijem..
Nikdy som v lietadle nebola. Je to tu zaujímavé.. /poznámka autora: fakt som v lietadle nebola a nemám poňatia čo by som tu písala takže nebudem o tom písať nič lebo by som fakt napísala nejakú znezrozumiteľnú somarinu/

Keď som sa postavila konečne na vlastné nohy a bola na zemi , vzdychla som si. Konečne zem pod nohami. Tak a je to tu.. Som v Sydney.
"Vitaj v Sydney. Cíť sa tu ako doma. Počkať, veď tu si doma" humor si neodpustil. Aspoň viem od koho to mám. Mama má vážne zlý zmysel pre humor. 
"Máte tu bubbleology?" vážne? Si v Sydney, a hneď myslíš na bubbleology? Jak som vravela, niekto mi musí stáť na vedení.. 
"Samozrejme že máme. Vy ste ho tam na Slovensku nemali?" pozrel sa na mňa nechápavým pohľadom. 
"No na Slovensku je, ale v mojom meste asi ťažko.." sklopila som pohľad. Moje mesto stálo za nič. A teraz je predo mnou Sydney. Dosť obrovská zmena. Ešte si tak zvyknúť na časový posun..
"Tam je moje auto." a ukázal smerom tam, kde bolo jeho auto, logické. V autách sa nevyznám, žiadne sme nemali, ale toto určite nebola žiadna šunka.. 

"Pôjdeme domov dobre? Tam sa zoznámiš s nevlastnou mamkou a bratom" informoval ma.
"Dobre, a ako sa vlastne volá nevlastná mamka?" panebože, ja sa zoznámim s bratom! Kľud, veď je to len tvoj brat.. Ale tvoj brat je Michael Gordon Clifford! Ale veď to je jedno.. Veď celebrity majú súrodencov. A teraz som jeden z nich ja.
"Karen. Volá sa Karen."

Zastali sme pred obrovským domom, keď to dokonca nebola vila. V dverách už stála nejaká žena, myslím že to bola Karen, alias moja nevlastná mama. Myslím, že by sme si mohli na seba zvyknúť. Inak by som tu ani nešla bývať.. Dúfam že sa nijak nebudeme hádať. A to isté s Mikom.

"Dobrý deň, som Dani" pozdravila som ju a ukázala moje slušné vychovanie aby som sa nezahanbila a aby som nezahanbila moju mamku ktorá ma doteraz vychovávala. Nechcela by som tu mať problémy. 
"Ja som Karen. Vitaj doma." povedala a usmiala sa na mňa. Začína to dobre.

Vošla som do domu, a zmyslela som si že by som si to tu trochu mohla poobzerať. Ale nebudem robiť unáhlené zábery, veď som tu len pár sekúnd, radšej nech ma niekto pozve ďalej..
"Nechceš si to tu poobzerať?" tá žena mi snáď číta myšlienky.