blue as your eyes || luke hemmings

part thirty one

Dnes, by som si dala jednu veľkú radu: Nebuď taká naivná, Dani. 
--------------------------------------------------------

Slzy v očiach. Všade počuť krik. Áno, stále tie sny.. 
" Preboha Dani prepáč, zabudol som ti dať tie prášky." skláňa sa nado mnou Luke aj s práškami. Chcem rýchlo vstať, no asi až príliš rýchlo pretože keď sa mi podarí postaviť na nohy zase spadnem. 

Luke myslel na to ako rada padám na zem, pretože som spadla na mäkký koberec. Pomohol mi sa postaviť a zase si sadnúť na posteľ. 
" Asi nebol dobrý nápad vstávať, čo? " zasmeje sa. Ja len nesmelo pokrútim hlavou a začervenám sa. 

" Vieš o tom že keď je už ráno sú mi tie prášky zbytočné? Môžeš ich kľudne položiť. " ukážem na stôl. 
" Fajn, ako myslíš. " povie a počúvne ma. Položí ich a sadne si blízko ku mne. Sedíme oproti sebe v tureckom sede. 

" Čo budeme dnes robiť? " začnem zase konverzáciu. Pozriem sa mu do očí a čakám na odpoveď. No miesto nej sa len rozvalí na posteľ a potľapká vedľa seba, na znak toho aby som si ľahla vedľa neho. 
" Budem musieť ísť preč, ale v sobotu sa zase vrátim. " začne ma objímať. Sníva sa mi to alebo Luke je ako vymenený? 
" Aha. " dostane ráznu odpoveď. 
" A aký je deň dnes? " pokračujem.
" Streda. " povie a polkne,akoby to bol nejaký veľký problém.

 Vstane a odíde. A už je tu ten divný Luke zase. A to som si myslela že je vymenený. Rozbehnem sa za ním a zastavím ho. 
" Deje sa niečo? " 
Neodpovie, otočí sa a odíde. Vôbec ho nechápem. Neviem prečo taký je. Mení nálady ako tehotný. Ja už len započujem buchnutie dverí a zostanem tu sama. Načo tu som? Prečo som súhlasila? 

Rozhodla som sa tento dom viac preskúmať. Bol dosť veľký. Kuchyňa, obývačka, moja izba, jeho izba .. Ostatné mi prišli zbytočné. Neviem na čo tu sú. Vošla som do jeho izby, a zistila som že tu jeho veci nemá. Akoby som tu bývala iba ja. Žeby si teraz šiel po veci? Ale vyzeralo to akoby to už vedel dlhšie, tak snáď by už tu ich mal .. 

Vážne som tomu prestala chápať. Musela som ísť na čerstvý vzduch sa prejsť. Zobrala som si slúchadlá, jablko a išla otvoriť dvere. No nešlo to. Čo to k čertu má byť? Asi to je zaseknuté, idem skúsiť druhé dvere .. 

Už asi hodinu tu pobehujem a zisťujem prečo sa z tohto domu nemôžem dostať. Viem to tu už naspamäť, ide mi to na hlavu. Luke sa vráti o tri dni a ja tu zošaliem. A najhoršie na tom fakt je to že to úplne nechápem. Kde zmizol? 

Zatvorila som sa do jeho izby a začala hľadať niečo podozrivé. Klamala by som keby som povedala že tu fakt nemal veci, mal tu oblečenie ale vôbec nie na to aby tu býval. Skôr len také prespávanie. Zobrala som jednu košeľu a obliekla som si. Fakt bolo vtipné to ako na mne vyzerala. Bola mi strašne veľká. Keď som sa pozerala do zrkadla uvedomila som si ten deň kedy som ju na ňom videla.

" Vážne si myslíš že ťa nevidím, krpec? " povedal a otočil sa. 
" Kto povedal že ma nemáš vidieť? " prišla som k nemu bližšie. Chcela som ho zmiasť. Tak ako on vždy mňa. Nikdy sa mi to nepodarilo, a určite ani nepodarí. No za skúšku nič nedám. 

Netušila som čo si mám vlastne o ňom myslieť. Nevedela som vlastne, aký máme vzťah. Potrebovala som odpovede..