blue as your eyes || luke hemmings

part thirty four

Bola to samozrejme prvá časť PP, a vidieť dvojku som chcela odkedy bola na svete prvá zmienka o nej.

Keď som to zbadala Lucas musel uvidieť moje rozžiarené oči a zasmial sa.

Položila som si hlavu na jeho hruď a vychutnávala som si film a hudbu.

—————————————————

Prešlo pár dní odkedy to na mňa Luke skúšal. Celkom som sa bála či to neskúsi zase a ja budem mať nervy fuč a nebudem mať síl mu vzdorovať. No zatiaľ sa o to nepokúsil.

Strapatá v pyžame som vošla do kuchyni a zbadala som Luka ako niečo pripravuje. Hodila som na neho oko a on sa na mňa len usmial.

" Dobré ráno láska. " už som si myslela že zaspal na stoličke keď sa neozval, no mýlila som sa. 
" Dobré. " zamrmlala som.

Usmial sa a pokračoval v tom, čo robil kým som prišla. Začala som si robiť raňajky no v tom mu začal zvoniť mobil. Nezdvíhal to, ignoroval.

" Ty to nezoberieš? " spýtala som sa ho otočená ku kuchynskej linke.
" Nie. " jednoducho odpovedal.
" Fajn.."
" Fajn. "

Videla som že bol zaneprázdnený a nemal chuť so mnou komunikovať tak som sa rozhodla ísť na záhradu.

Skúšala som otvoriť dvere, no nešli. Je to starý dom, tak som si myslela že to bude tým.
Skúsila som otvoriť druhé dvere, no ani tie nešli. 

" Luke? Prečo nejdú otvárať dvere? " zakričala som.
" A kde chceš ísť? " 
" Von. To ma tu chceš držať? "

Jeho kroky sa blížili ku mne a zbadala som jeho tvár s neprirodzeným úsmevom. Dalo sa z jeho tváre vyčítať "maličká, hneď ako ťa pretiahnem odhodím ťa do kríkov a tam umrieš na chlad." 

" Luke, čo ti je? " neodpovedal. len sa približoval.
Cúvala som a zacítila som za sebou stenu.

" To ti nič neprišlo čudné? Tvoja rodina sa ti dlho neozvala.. Nejde internet, nejdú ti otvoriť dvere a vonku chodíš len do školy. Krpec, ty nemáš ani poňatia o tom že.." usmial sa.
" Že? " 
" Patríš mi. Od doby čo som si ťa odviezol. Si len celá moja, už nemáš žiadnu rodinu, žiaden Aidan, a už ani do školy chodiť nebudeš. Teraz keď to vieš.. Nechcela som aby si bola hlúpa ale nemám na výber." začal sa hrať s mojimi vlasmi a ja som nechcela veriť tomu, čo som počula.

Utekala som. Všetko bolo zatvorené, a všetko mi už dochádzalo. Začali mi z očí padať kvapky. Milovala som ho, ale prečo to urobil?

Nikto nám nebránil..Ani rodina, kamaráti, nič..

Jeho mobil mu vyzváňal čoraz viac. Mal nervy. Sledovala som ho. Nemalo cenu tu utekať ako bláznivá.

" Krpec, poď sem. " povedal keď ma zbadal. No ja som len stála na jeho mieste. Budem mu vo všetkom oponovať. 

" Fajn keď nejdeš ty, tak idem ja. " zase sa približoval, a ja som za sebou zase mala stenu. On ma na ňu natlačil a zopakovalo sa to, čo minule.

Tentoraz to bolo horšie. V posteli je viac miesta, je mäkšia a ťažko na ňu pritlačíte človeka, ale stena? To bol iný oriešok.

Vtedy som sa bála, že už nebudem mať síl.

A aj som mala pravdu.

Malo cenu prosiť aby prestal? Vymáhať sa spod neho aby to ešte viac bolelo?

V tom momente som ho začala nenávidieť.
Hovorí sa, že medzi láskou a nenávisťou je len tenká čiara.. 

Keď to skončil, odniesol ma do kúpeľni. Ja som akoby onemela. Stále bez síl, už som ani nedokázala povedať slovka. Neviem čím to bolo.. Asi šok?

Po spoločnej sprche som čakala čo sa bude diať. No on sa len usmieval, akoby to bolo v poriadku. Za normálnych okolností by som sa rozrevala, ale teraz si len zberám sily...

Niekto zaklopal. Išiel otvoriť a ja som sa začala konečne preberať z tranzu. Pozorovala som ho. Bol to Michael, a chcel ísť dnu. Vyzeral hrozne..

" Vážne nevieme kde je. Nevidel si ju? " počula som hlasy. Hľadajú ma.. A ten sviniar vie, kde som. Zaklamal mu. Všetko ma začalo bolieť, a odpadla som.

Cítila som na sebe ruky. Potom už len bitku. 

Bola som bez síl, zmätená a navyše som nič nevidela.