blue as your eyes || luke hemmings

part fifteen

"Tak kedy začneme s poznávaním?" žmurkol na mňa.
"Ešte včera si mi vravel že nie som pripravená." 
"To musíš vedieť ty. Takže platí to čo som ti napísal keď si bola v škole." povedal, vstal a odišiel.
-----------------------------------------------------

On si myslí že som pripravená ho spoznať? Počkať som pripravená ho spoznať? Chcem ho vôbec spoznať? Zrazu sa ku mne nahrnulo kopu pochybností. Ten človek nevie ani akú zmenu vo mne za sekundu dokáže vyvolať.

Kontrolovala som sms-ku. Chcela som sa uistiť toho či som niečo neprečítala zle , alebo pochopila zle , alebo som sa nepozrela na zlý čas. Keď som si všetko prekontrolovala začala som sa chystať. Idem spoznávať Lucasa Roberta Hemmingsa. Aká sranda, nie? 

Rozmýšľala som, ako ho prekvapím. Chcem mu ukázať to, že ma vôbec nepozná tak ako ja nepoznám jeho. Sme si cudzí. Ale to sa dneškom zmení. Aspoň si to myslíme. Ja si to myslím. Neviem ako on.. Skúsim hrať jeho hru. Čím menej o tebe ten druhý vie, tým lepšie. Aspoň ho tak budem provokovať. 

Nikdy som navonok neukázala svoje pravé ja, ani moja najlepšia kamarátka ma celkom dobre nepoznala. Len sama som vedela aká skutočne som. Vždy som sa chcela obliekať a správať inak ako som to naozaj robila, ale nemala som možnosti a ani financie. Tento raz som sa na to rozhodla vykašľať, vošla som s novým sebavedomím do izby a chcela som si zobrať niečo nové, čo som si pred tým nezobrala ale na posteli som si všimla niečo čo tu pred tým nebolo. 

Kúp si niečo. Ukáž mi kto si. -lrh 

S povzdychom som zdvihla peniaze a rozmýšľala som čo s nimi urobím. Nechcela som ho takto využiť a neviem ako to on myslí. 'Ukáž mi kto si' a on mi ukáže kto je? To mám ísť teraz do jeho izby a dať mu moje peniaze a napísať k ním ukáž mi kto si? Veď sa vlastne ideme spoznávať..

Neodolala som a počúvla som ho. Už asi tri hodiny nakupujem. Bola som typ človeka ktorý v jednom obchode strávi najviac päť minút, no ako som sa presťahovala do Sydney sa to zmenilo. Sú tu úplne iné obchody a začalo ma baviť nakupovanie. Luke sa ma nesnaží spoznať, snaží sa ma zmeniť od základu. Alebo mi dáva možnosť ukázať svoje pravé ja?

Prehrabovala som sa tričkami v H&M, keď tu zrazu som na sekundu zbadala modré oči. Samozrejme, Lucasove modré oči. Odvrátila som zrak aby som si uvedomila čo som videla ale potom som sa hneď pozrela späť, no nebol tam. Ale prišla mi sms-ka.

Hmm, nie je to zlé. Kúp si to, keď na to máš. - lrh

Asi si povedal že sa začne hrať na nové -A zo seriálu Pretty Little Liars, však prečo nie. Očami som ho všade hľadala ale márne. Tak som sa na neho vykašlala a išla do kabínky si vyskúšať to, čo som mala v ruke. Myslím že Lucas narážal práve na to. Nebolo to celkom to čo som nosila do teraz.. 

Ale pristalo mi to. Musím uznať, Luke mal pravdu. Ale mám na to? 
Nemyslela som to finančne. 

Kráčala som obchodným domom už s pár taškami a zastavila som sa v bubbleology. Veď pauza nikomu nezaškodí. 
Vkročila som dnu, pripravovala som si objednávku keď tu zrazu objednal niekto za mňa. 
"Ahoj krpec. Dúfam že som aspoň trochu trafil tvoju obľúbenú príchuť. Ak nie, ospravedlňujem sa." povedal vážnym tónom a mne sa nedalo nesmiať. 
"Máš pekný úsmev." povedal a mne sa podlomili kolená. Vážne! Asi prvý krát v mojom živote..
"Myslím, že na tvoj nemá nikto." odpovedala som mu keď som si brala kelímok.
"To máš pravdu." žmurkol na mňa.
"Vždy hovorím pravdu. Teda aspoň sa snažím. Myslím že je lepšia krutá realita než sladké klamstvo. Človek nerád zistí že žije v klamstve aj keď realita sa mu zdá horšia." vysypala som to na neho ako z rýchliku a on sa na mňa pozrel ako nejaké zjavenie.
"Prepáč, hovorím rýchlo, však? Zvykneš si." zasmejem sa. On si len v kľude popíja a nastane trápne ticho.. 
"Taaakže." začne a chytí mi ruku. Ja sa na naše ruky pozriem a odtiahnem tú svoju. 
"Chcela si ma spoznať. Tak tu ma máš. Začni sa pýtať. Som celý tvoj." ukázal na seba. 

Po pár minútach som o ňom vedela skoro všetko. Nebolo to až také zlé ako som si myslela, až pokiaľ neprišiel rad na mňa. Ale i to sa dalo zvládnuť. Zistili sme si že si fakt rozumieme. 

" Čo čakáš od priateľstva? " prekvapil ma otázkou.
" Pravé priateľstvo je rastlina, ktorá rastie pomaly, musí podstúpiť veľa rán a nepriazne osudu, než si zaslúži svoje meno. " odrecitovala som svoj obľúbený citát.
" Niekedy si pri tebe pripadám ako naprostý idiot alebo blbec. " priznal sa.
" Prečo?" 
" Vyzeráš byť múdra aj sčítaná. " oprel si hlavu o ruku. Vyzeral neskutočne zlato.
" To bude možno preto lebo to je pravda. " oprela som si hlavu tiež a snažila som sa ho napodobniť. 
" Si cute keď sa ma snažíš napodobniť, vieš o tom? " 
" Práve si mi to povedal, takže viem. " zasmiala som sa.

" Rada čítaš knihy? " vyzvedal.
" Áno, rada čítam knihy. A rada som ich čítala aj keď som bola malá, a rada ich aj najďalej budem čítať - sú pre mňa niečo také ako hudba. Únik z reality. " pozerala som sa von na prírodu. 
" Takže hudba, hm? Spievaš? Hraješ? " 
" Spievať spievam, doma v sprche a hrajem akurát tak divadlo alebo na nervy. Dostala som gitaru na vianoce ale sama sa nepohnem a tak nejak som nenašla nikoho aby ma to naučil.. "
" No keď tak veľmi chceš a naliehaš tak ťa to naučím, krpec. "
" To som nevravela. "
" Ale myslela si si to." povedal a pozrel sa mi do očí. Ja som to ignorovala.

" Ešte som sa nespýtal. Aká je tvoja obľúbená farba?"
" Normálne by som ti povedala farbu čiernu. A ešte by som dodala že bude moja obľúbená až pokiaľ ju nenahradí nejaká tmavšia. Ale naozaj.. Modrá, ako tvoje oči." povedala som a pozrela som sa mu do nich.