blue as your eyes || luke hemmings

part twenty nine

Hádam si nemyslela že mi hlboko prehovorí do duše tak že o tom začnem rozmýšľať. V tom sa rozhodne mýlila. 
-----------------------------------------

POHĽAD DANI

Sedela som na posteli a vedľa mňa bol Aidan a môj doktor. Vlastne jeho otec. Nechcela som aby ma v tomto stave videla rodina nie to ešte niekto koho neznášam.. 

Dnes sme mali prejsť na ďalšiu časť sna aby som už čo najskôr odišla, no keď tu prišiel on len sa rozprávame a rozprávame a pochybujem že si doktor na niečo spomenie. Veľmi ma to štve, nechcem tu stráviť čo i len jednu sekundu nie to sa tu rozprávať s Aidanom.

Keď konečne odišiel zostala som v izbe sama. Ľahla som si na postel a začala trepať do vankúša. Jediný človek ktorý sa so mnou môže rozprávať sa stane Aidan? To snáď nie je pravda.

Zase som trepala do vankúša. Chýba mi môj učiteľ. A jeho krásne modré oči..

 Ten sen sa mi stále neprestal snívať. Posledná časť bola s Lucasom.

Snívalo sa mi všetko, čo sa mohlo stať.

Čoho som sa najviac obávala.

Myslela som si, že ma berie za obyčajnú teenegerku ktorá je do neho pobláznená a je z neho celá mokrá. Myslela som si že sa so mnou zahráva. Myslela som si, že ho nemôžem spoznať. Myslela som si že ma bude ignorovať, robiť si zo mňa srandu. No vždy som si myslela že sa mu nebudem môcť pozrieť do jeho očí . 

Je veľký rozdiel toho či si myslíte že sa niečo stane alebo že sa stalo to čo ste si mysleli. 

Vždy, keď som si na to spomenula alebo som to musela povedať začala som sa triasť. Mala som dokonca aj strach. No nechcela som.

Doktori hovorili že je to úplne normálne, odstránenie vraj dakedy trvá viac než dosť. No ja doktorom veľmi neverím.

Aidan tu chodil viac a viac. Dokonca sa so mnou normálne bavil aj keď tu nebol jeho otec. Vzájomne sme sa ospravedlnili. Predsa bol jediný človek ktorý tu so mnou komunikoval. Síce u mňa nemal plnú dôveru, musel si ju budovať ale dalo sa to. A to bol pokrok.

 Sedeli sme na schodoch a Aidan mi hovoril čo je nové v škole. Už som preč asi mesiac. No nehovoril mi to, či sa spolužiaci zaujímajú o to kde som a čo vedia. Vždy od tejto témy odbočil.

 Prášky na ukľudnenie nikdy nezaberali. Muselo to prejsť samo. I keď doktor mi stále tvrdil že to časom bude zaberať viac a viac, až nakoniec ma to naozaj upokojí, no nestávalo sa to takto. 

 Konečne som sa tu naučila jesť všetko. V minulosti som bola veľmi vyberavá a skoro nejedla, no už som si na tú nemocničnú stravu zvykla. Kedže som tu už bola mesiac tak som sa mohla aj prechádzať a zoznamovať sa zo sestričkami alebo pacientmi aby som tu nebola sama.

Karen a otec ma nenaštevovali často, zakázala som im to. Nechcela som aby ma takto videli a trápili sa preto. Je to moja starosť. 

Dokonca som dakedy nahovorila na nemocničnú stravu aj Aidana. Nebolo to odo mňa veľmi pekné ale nechcela som jesť sama. Začal aj po nich chodiť sám, nechal ma čakať pri stole a priniesol tácky na ktorých bolo jedlo. Raz mu to trvalo strašne dlho, už som si myslela že ma opustil, no nakoniec prišiel.

" Som rada že tu mám aspoň jedného človeka a nie som úplne odseknutá od ľudí. No, síce tu ľudia sú ale veľmi sa s nimi do reči nedávam. Príde mi to veľmi blbé. Teda, okrem sestričiek. S dospelými si dobre rozumiem. Dakedy som strávila kopu hodín v knižnici nie pretože som čítala, ale rozprávala sa. " nechápem ako mohol všetko vydržať. Dakedy mi nejde zastaviť jazyk. Možno ma ani nepočúva.
" Chápem ťa. Dakedy si aj ja viac rozumiem s dospelými. Majú rozhodne oveľa viac rozumu a tak vedia aj lepšie poradiť. " odľahlo mi, už som si myslela že ma označí za idiota.

Vstali sme od stola a kráčali na moje oddelenie. 

Už hneď za pár dní som to tu všetko poznala. Vedela som kde čo všetko je. Ľahko si také veci zapamätávam. No ako každý najradšej by som tu nebola a nič nevedela.

V "mojej" izbe sa vôbec nič nezmenilo. Možno pribudlo pár vecí na oblečenie ale tie sú mi aj tak na nič, nenosím ich. Ani nemôžem. Teda dakedy áno, ale tu mi ani netreba byť pekná. 

Pamätám si už len to ako sa mi zatvárali oči a chcelo sa mi spať. Aidan bol pri mne a kýval mi. Nechápala som to, nechápala som celú situáciu. A potom si už len pamätám tmu a zvuky pripomínajúce bitku medzi dvoma osobami.