Fajn. Je 07:57, a ja som stále doma a nestíham. To mám k tomu školu pred nosom. Utekám k výťahu, dobre že mi hlava nespadne. Toto je boj o život. Keď prídem neskoro, ako to vysvetlím učiteľke a mame? Zaspať som nemohla. Nestihnúť autobus som nemohla. Tak čo?
---------------------------
Pomalu vchádzam do triedy. Je tu veľký hluk, prešmyknem sa k poslednej lavici a pozorujem čo sa deje. Susan mi pošepká "už som myslela že neprídeš.". S úsmevom zistím že učiteľka si nevšimla že som prišla neskoro. Jej chyba, moje šťastie. Začínam vyberať učebnice aj s mobilom. Susan si ho samozrejme zoberie do ruky..
"OMG! Veď to je Luke!" skríkne na celú triedu tak, ako to ona vie. Samozrejme, všetky oči na nás okrem našej učiteľky. Ta nás miluje. Teda aspoň Susan. Nesedíme spolu prvý krát, sedeli sme spolu aj pred pár rokmi a vtedy si nás obľúbila. Teraz by sme sa mohli postaviť aj na hlavu a neupozornila by nás. Trochu výhoda, čo?
"Veď som ti vravela že sa mi páči. Už dlhšie." pozrela som sa na ňu. "A čo ten tvoj Niall? Ty ho podvádzaš? No toto!" zase skríkla. Niekedy by sa mala krotiť. Jasné, jasné podvádzam Nialla.. Niekedy ten rozum nemá v poriadku. Inak jej to celkom páli. Je strašne carrotkovská. Ja som z toho už vyrástla... teda čo sa týka 1D. "Nie, nepodvádzam ho, nikdy som s ním nechodila. Je to môj C E L E B R I T Y C R U S H." vysvetľujem jej. Ona sa zatvári tak akoby tomu chápala a myslí si že ma tým presvedčí. No ja už ju mám za tie roky prečítanú. Nechápala ani jednému písmenku čo som povedala.
Prešlo pol hodiny a ja som pomaly zaspávala. Susan sa stále pozerala do mobilu, bola zaneprázdnená. Preto som nemala čo robiť. Neprebiehala žiadna konverzácia. Žeby som sa trochu poobzerala po triede?
Začala som sa pozerať. Keby ste videli našu triedy, pomysleli by ste si, zoo.
Pozrela som sa na Nataly. Obe sedíme v posledných laviciach. Máme tri rady. Ja sedím v tom prvom úplne v zadu, a ona v tom treťom úplne v zadu. No v strednom momentálne nesedí nikto, lebo furt maroduje. Tak mám krásny výhľad na Nataly.
Snažím sa ju privolať zrakom. Minulý rok sme spolu sedeli. Docela si rozumieme. Boli sme najlepšie kamarátky.. Ale ako som vravela, je tu samá faloš. Nie, ona nie je falošná ale ostatní áno, a čo na vás povedia to sa dostane ku každému.
Vzťahy v našej triede sa menia ako ponožky.
Keď sa mi konečne podarí upútať jej pozornosť, zdvihnem mobil, a zapnem ho. Displej sa rozsvieti a Nataly vidí fotku Luka. Vidím jej prekvapený ale natešený výraz v tvári.
Zazvonilo. Nataly sa rúti smerom k nám.
"No pozerajme kto nás tu prišiel navštíviť." zasmeje sa Susan. Nataly sedí vedľa dievčaťa s ktorým sa Susan už nemá rado. Áno, je to ďalšie odkopnutie. Ako zvyčajne.
"No musela som prísť keď má Daňa na tapete Luka." zase. Zase ma nazvali Daňa. Vedia že to nemám rada. Som Dani, žiadna Daňa.
Po pár hodinách sa nám vyučovanie skončilo a my sme zase stáli pri zábradlí pred školou.
"Noo, a viete žee... " začala som rozprávať všetko čo som sa včera "naučila" o Lukovi a 5sos.
Ani to nevedeli. Myslím že ich počúvajú len pre Lukov vzhľad. Ja mám čo hovoriť.. Mám ich rada len preto aby som zapadla..
Po asi hodinovom rozhovore som sa konečne dostala domov. Nemala som čas počúvať hudbu, lebo som vlastne tú hodinu stála pred školou. Moja smola...
Keď som sa konečne dostala domov aj s Teddym, zrobila som to, čo včera.
A tak to išlo pár dní... Pár týždňov.. Ani som si neuvedomila to že som začínala vážne mať rada Luka. A Niall už nebol môj jediný crush..
VOCÊ ESTÁ LENDO
blue as your eyes || luke hemmings
Fanfic"Chcela som ťa len spoznať." "Modrá, ako tvoje oči." "Je neskoro..." --------------------------------------- copyright © daniclemmings 2014-2016 best: #6 in Fan-Fiction