blue as your eyes || luke hemmings

part seventeen

" Luke,čo chceš? " pozrela som sa mu do očí.
------------------------------------------

" Myslím že odpovedať všetci poznáme. Teba. " uchechtol sa. 
" Robím si srandu, nalej mi do toho colu, začal som byť trochu smädný. " zašepkal mi do ucha a mne sa začali triasť kolená. Samozrejme že si to všimol tak to využil. Pokračoval.
" Vidím ako sa na mňa pozeráš krpec. Moje oči nie sú jediné čo sa ti páčia všakže? " žmurkol na mňa.
" Vypadni. " precedila som cez zuby.
" Čože? " vyzerá to tak že som ho zaskočila. Podala som mu pohár.
" Zober si to a ako som vravela, vypadni." zakývala som mu.

Keď som prišla ovešaná pitím a popcornom ako vianočný stromček do obývačky nedostala sa ku mne pozornosť. Všetci zaujato sledovali film.

" Samozrejme, kto by na mňa čakal. " povedala som si v duchu.
Obzrela som sa po voľnom mieste. Nič iné mi neostávalo ako kolená Mika.

" Zlez zo mňa ! Choď si na Luka! " vyhodil ma. Ako poslušná sestrička som ho počúvla.
" Nevyhodila si ma pred chvíľou? Alebo sa mi to len snívalo? " 
" Nemám si kde sadnúť a ako stolička si mi prišiel vhod. " zažartovala som. 
" Len aby ti stoličku nerobila zem. " začal sa hnevať. Vedela som že to nie je dobré znamenie tak som začala byť ticho.

O pár minút sme na gauči boli všetci rozvalený a rozhodne to nebolo v pôvodnom stave ako na začiatku. Polovica dokonca zaspávala.

Film skončil, nastalo trápne ticho. Všetci okrem mňa a Luka spali. On ukázal smerom ku jeho izbe ktorá bola fakt blízko a ja som pochopila. Zobral ma na ruky a odniesol.

" Tak o čom si sa chcel rozprávať? " áno, budem si naivne myslieť že sa chce rozprávať. 
" Kto vravel že sa chcem rozprávať, krpec? " a je to tu. Už som myslela že s tým prestal.
" Tak čau."
" Počkaj! Čo s tebou je? " chytil ma za ruku a stál nebezpečne blízko. 
" Čo je so mnou? Pozri sa na seba! Každú chvíľu sa meníš! "
" Chcela si ma spoznať. "
" Chcem ťa spoznať. "
" Už ma poznáš, len o tom nevieš. " 

Nechápala som čo sa deje. Ale chcela som to vôbec pochopiť?

V takú neskorú večernú hodinu mi to bolo jedno. Ľahla som si do jeho postele a zaspala. No bolo to tak asi na hodinku - dve. Potom som sa zase zobudila a posadila. Uvidela som Luka ležať vedľa mňa. Najprv som sa zľakla no potom som si uvedomila kde som. Potom som sa zase zľakla ale došlo mi prečo tu som. 

" Prečo nespíš krpec? " prevalil sa na bok aby na mňa mohol vidieť.
" Rozmýšľam a nemôžem zaspať. "
" Tak prestaň rozmýšľať a spi. Vyriešené. "
" Všetko riešiš tak ľahko? "
" Mám to v povahe. "

Začala som sa obzerať po izbe. Aj napriek tomu že bola noc bolo tu celom vidno, chvála mesiacu. Mal to tu celkom pekné na to že tu nie je skoro nikdy. Veď je to dokonca u nás doma a on je ledva u seba doma. 
Oči mi zablúdili na gitaru. 

" Lukey? "
" Hmmm? "
" Nezahral by si mi niečo? " 
" Teraz? Veď je noc. " zase sa prehodil na druhý bok. Nemá veľmi kľudný spánok..

Vstala som a kráčala som ku gitare. Zobrala som ju do ruky. 
" Pán učiteľ? Čo keby sme začali s hodinami? Teraz. " usmiala som sa na neho.
" Hmm, pán učiteľ? To sa mi páči krpec. " žmurkol.
" Zatiaľ v tom nehľadaj žiaden skrytý význam. " povedala som a hodila som po ňom gitaru. Pri slove zatiaľ sa usmial.

Sadol si, gitaru mi podal. Zobrala som si ju s nechápavým výrazom do ruky. Naznačil mi aby som si ako pri pozeraní filmu v obývačke sadla na jeho kolená. Urobila som to tak a pochopila som prečo mi dal gitaru do rúk. Chytil mi ruky aby s nimi mohol pohybovať tak ako chcel. 

" Tak a teraz ťa naučím hrať, krpec. " zašepkal mi do ucha a ja už som sa nemohla triasť pretože som na ňom sedela. Ale nevedela som čo ma chce naučiť hrať. Hrať na gitaru alebo hrať jeho hru?