part twenty four

666 96 7
                                    

Keď začínate obnovovať sen, ktorý bol vlastne nočná mora a kvôli tomu ste skončili na psychiatrii jeho odblokovanie určite nebude prechádzka ružovým sadom.
----------------------------------------------------

Moju snahu odblokovať spomienky a to ako som potom spadla na podlahu hneď zbadali. Prišli mi pomôcť, položili ma na posteľ a pýtali sa ma čo sa mi stalo. No ja som bola opäť v tranze, takže som im neodpovedala. Oni si uvedomili posledné udalosti a našťastie prestali rozprávať aby sa nezopakovalo to čo minule. 

Na pár hodín sa im pravdepodobne tabletkami ma podarilo zaspať. Keď som sa zobudila do nosa mi padla vôňa jedla. Na to že sa táto psychiatria nachádza v nemocnici, varia tu celkom dobre. A to každý tvrdí že jedlo z nemocnice nie je dobré ani na hádzanie po ľuďoch ako sme to robili v školskej jedálni keď nám nechutilo. 

Panebože škola! Čo keď sa niekto dozvie že som bola, teda ešte som na psychiatrii? A kto ma ospravedlní? Budú sa ma pýtať kde som tak dlho bola? Ako som vlastne dlho preč a ako dlho tu ešte budem? 
Hlavou mi preletelo snáď milión otázok na ktoré som chcela mať odpoveď. Nebolo to príliš príjemné nič nevedieť a tak som sa rozhodla sa na to spýtať keď ku mne najbližšie príde doktor. 

Začala som sa tu nenormálne nudiť. Už som vedela naspamäť snáď všetky nápisy na dverách ktoré som mohla vidieť, potom som vedela kde čo všetko v tejto izbe je, výhľad von oknom som si už vedela predstaviť zo zatvorenými očami. 

Po kopu hodinách nudenia sa konečne zase otvorili dvere a stál v nich konečne doktor. Síce som nebola nadšená z toho čo po mne chce, ale čo iné som mala robiť. Sadla som si na stoličku, zatvorila oči a začala odblokovávať svoje myšlienky, pocity a nakoniec spomienky. Zase to išlo ťažko a bolestne, hlavne pomaly. 

No podarilo sa to. 

Konečne som odblokovala aspoň trošku zo sna. 
Môžem to nazvať prvá časť môjho najhoršieho sna ktorý sa mi kedy sníval.

Predo mnou stál chlapec a vedľa neho moja mamka. Najprv som nevedela kto ten chlapec je, no potom sa vedľa neho ukázali ešte ďalšie dva osoby. Ten chlapec bol Mike, a vedľa neho bola Karen a otec. 

Najprv na mňa začala mama kričať že som neschopná. Že nič v živote nedokážem a že som ju sklamala. Potom do mňa začala hučať to, že nikdy otca nespoznám a on ma ani nebude chcieť, že som len malé decko ktoré nevie čo zo sebou. 

Potom prišiel rad na otca a Karen. Otec začal hovoriť o tom ako ma nikdy nechcel a ako som mu zničila život, nechce ma mať v dome a ževraj ničím život aj Karen. Mike sa začal smiať a dal im za pravdu. 

Potom sa spojila mamka,otec,Karen a Mike a začali na mňa ukazovať a zase sa smiať. Ja som v tom sne padla na kolená a plakala. 

Všetko som to od slova do slovo povedala doktorovi a on sa na mňa usmial. Teraz som totálne nechápala túto situáciu. Ja som bola veľmi vystresovaná a skoro som sa zase pri pomyslení na ten sen rozplakala a on sa na mňa usmial?

" Prepáč, nechcel som ťa zmiasť tým úsmevom. No pochopil som že si mi konečne začala dôverovať a snom si sa mi otvorila. Teraz môžeme začať odstraňovať. " 

Usmiala som sa i ja. Konečne sa toho zbavím. Teraz mi to tak nevadilo.

" Takže, mamka. Kričala na teba že si neschopná a tak podobne. Stalo sa to naozaj alebo sa toho bojíš? " 
" No, myslím že to bol skôr výplod mojej fantázie. Nič z toho sa nebojím a ani sa to nestalo. " klamala som. Chcela som vedieť či to zistí. 
" To je blbosť, určite sa toho bojíš však? " pozrela som sa na doktora a on už vedel odpoveď. 

Ďalšiu hodinu sme trávili rozprávaním sa o vzťahu s mojou mamou, o tom že ona je teraz na Slovensku a o tom že by som jej mala zavolať a presvedčiť sa o opaku môjho sna. 

Keď sme to všetko dokončili bol večer a ja som zase išla spať. Najprv som vôbec nechcela ale potom do mňa cez jedlo napchali prášky na spanie a ja som zaspala. 

Opakovane som sa prebúdzala kričaním z toho istého sna. Už je z toho asi bežná vec v mojom živote. 
Tento krát to ale bolo 100% bez tej rodiny na začiatku, takže liečba zabrala.

Na druhý, no pre mňa už tento deň sme mali odstrániť ďalšiu "časť" môjho sna. 

Zase som si sadla na stoličku, zatvorila oči, odblokovala myseľ, myšlienky, pocity a nakoniec spomienky.. 

--------------------------------

Vysvetlenie: V týchto dieloch sa dozviete niečo o obavách hlavnej postavy aby ste sa do nej mohli viac vcítiť, nebojte sa v nasledujúcom diely by už mal byť aj Luke.

blue as your eyes || luke hemmingsDove le storie prendono vita. Scoprilo ora