blue as your eyes || luke hemmings

part thirty

Pamätám si už len to ako sa mi zatvárali oči a chcelo sa mi spať. Aidan bol pri mne a kýval mi. Nechápala som to, nechápala som celú situáciu. A potom si už len pamätám tmu a zvuky pripomínajúce bitku medzi dvoma osobami. 
-----------------------------------------------------

POHĽAD SUSAN
Bolo to tu strašné. Ešte nikdy som nebola na polícii. Jeden policajt na mňa zavolal mojím menom a ja som v tom okamžiku začala ľutovať že tu som. Pozrela som sa na učiteľku a na Nataly. No tie len ukázali na dvere a tým mi naznačili že mám ísť. Poslúchla som, začala som kráčať.

V miestnosti sa ma pýtali všelijaké otázky. Myslela som si že mi praskne hlava. Všetko si zapisovali, nahrávali. Zatiaľ som neprezradila identitu človeka ktorý mi to zrobil. No potom prišla ta náhla otázka. 

" Poznáte človeka ktorý vám to urobil? " 
" Áno. Michael Clifford. " 

POHĽAD DANI

Zobudila som sa na to že som cítila pohyb môjho tela. No nepohybovala som s ním ja, to by som o tom vedela. Otvorila som oči a naskytla sa mi príležitosť vidieť toho alebo čo hýbalo mojím telom. Posadila som sa. Zistila som, že sa nachádzam v aute. Prečo som zaspala, respektíve omdlela a prečo nie som stále v nemocnici som nevedela. Pozrela som sa vedľa seba a zbadala som Luka. Je toto sen?

" Ahoj, tak predsa si sa prebrala. " 
" Čo tu robím? " 
" Doktori povedali že ťa môžem zobrať. Keď budeš brať prášky malo by to byť v poriadku. " usmial sa a jeho oči zažiarili.
" Fajn, kde ideme? " 
" Domov. Teda, do nového domova. "
" Do nového? Naša rodina sa sťahovala? " 
" Nie. Len ty a ja. No nie je to skvelé? Budeme mať pokoj. "
" A-Aha.. Čo na to povedal otec? " 
" Súhlasil." 

Zdalo sa mi to čudné. Prečo by som mala bývať s Lukom a prečo by s tým otec súhlasil? No nič. Pohodlne som sa usadila a užívala som si jazdu. Prišlo mi to akoby som vonku nebola kopu rokov, no v skutočnosti to nebolo tak dlho. 

Potom som si spomenula na školu. Budem chodiť do tej kde predtým? Alebo mi Lucas nejakú zariadil? 
" Luke? " 
" Mhm? " 
" A čo škola? " 
" Domáca. Nepamätáš si? Som učiteľ. " povedal a ukázal na seba. Ja som sa musela zasmiať. To je trdlo. 

Autom sme šli pomerne dlho. Zastali sme pri dome ktorý bol celkom ďaleko od civilizácii. Otvorila som dvere a pomaly začala kráčať smerom k domu. Bol krásny a celkom veľký. 

" Páči sa? " povedal Luke a dal mi ruky na boky. 
Len si predstavte to akoby to bolo o pár rokov no ešte s naším bábätkom v rukách. A prsteňom. Fajn, už zase snívam, ukľudni sa Dani.
" Áno. " usmiala som sa na neho. Fakt som tomu nechápala, ale páčilo sa mi to tu. 
" Tak sa naň poďme pozrieť nie? " rozutekal sa k dverám a vyzeral pri tom ako malé dieťa. Ja som sa začala smiať a nasledovala som ho. 

Bolo to tu prekrásne. No niečo mi nesedelo. Toľko zabezpečení.. Žeby sa Luke niekoho bál? Musím sa ho potom na to spýtať. 

Moja izba bola presne taká ako v predošlom dome. Asi chcel aby som sa tu fakt cítila ako doma. Bolo tu všetko. Dokonca i môj zápisník .. 

Podľa dátumu posledného zápisu a dnešného dátumu som usúdila že som vôbec dlho nespala. Nebol tam žiaden dňoví rozdiel. Žeby to Luke tak zariadil rýchlo? 

Zápisník som položila späť na svoje miesto a zišla som dole. Na gauči sedel Lucas. Prisadla som si k nemu a nastalo trápne ticho. Obaja sme to neznášali, tak som začala hľadať spôsob ako to ticho prerušiť alebo ho spríjemniť. Nebolo to ticho ktoré sme mali radi. Pozrela som na Luka. Vyzeral byť nahnevaný, no netušila som prečo. 

Nastala ta chvíľa kedy neviete čo máte robiť. Mám tu zostať sedieť a bude pokračovať to trápne ticho, alebo niečo začať robiť? Alebo ešte lepšie, odísť? 

 " Stále nechápem prečo si to v tom nákupnom centre urobil. " začala som rozprávať, no keď som dokončovala slovo urobil, začal ma bozkávať. Asi netušil že chcem to ticho prerušiť trochu inak.
" Prepáč? Hovorila si niečo? " odtiahol sa od mojich pier. Zase som mala výhľad na jeho oči. 

 Ja som len zakrútila hlavou na nesúhlas a pritiahla ho k sebe. Naše pery som zase spojila. 
Vtedy mi to prišlo strašne príjemné. Milovala som každý krok ktorý urobil. Hovorila som si že si to nechcem priznať ale v hĺbke srdca som si to už dávno priznala. 

Dnes, by som si dala jednu veľkú radu: Nebuď taká naivná, Dani.