blue as your eyes || luke hemmings

part thirty five

Bola som bez síl, zmätená a navyše som nič nevidela.  

Po pár hodinách som sa zobudila. Otvorila som oči, ale nevidela som nič. Lepšie povedané, videla som tmu. Mala som ich zaviazané asi nejakou páskou alebo šatkou. Škubla som rukami, a zistila som, že ruky sú na tom podobne.
" Ale, ale. Pozrime sa kto sa nám to prebudil. " povedal ten známi hlas, ktorý som už začala nenávidieť. 
Zakňučala som, a zase som sebou škubla. Potom som už len na svojej tvári cítila ruky, ako mi vyzliekajú šatku z očí dole. Zaklipkala som nimi a uvidela som Luka pred sebou. Zavrčala som, a on sa uchechtol.
Pozrela som sa okolo seba, a nevedela som rozpoznať miestnosť v ktorej sa nachádzam.
Ako som sa pozerala okolo seba, zistila som, že vedľa mňa leží aj Mike, v rovnakom stave ako ja. Tiež mal zaviazané ruky, a aj oči pretože sa ešte asi nezobudil. Posmutnela som a pozrela som sa na Luka.
" Vážne to takto chceš? Stojím ti za to? Prečo ja? Ja nechápem! " začala som na neho vrešťať. 
" Dávaj si pozor krpec aby som ti teraz nezaviazal aj ústa okrem tých rúk. " povedal, vstal zo stoličky a odišiel.

Nechal ma tam samú ležať, teda nie celkom samú. Ležal tu aj zviazaný Mike.

Po pár hodinách nudy som už vážne nevedela čo mám robiť. Miestnosť som už poznala naspamäť a aj keby mi zase zaviazal oči vedela by som kde čo je. Mike sa konečne začal budiť, teda aspoň som to usúdila z toho, že sa začal hýbať. 

Aspoň som videla ako som vyzerala ja pred pár hodinami. Chcela som mu dať šatku dole z očí, a Luke tu nebol takže on to urobiť nemohol, a ja tiež nie kvôli mojim zviazaným rukám.

" Halo? " ozval sa bezmocne Mike, a ani ma nenechal mu odpovedať.
" Ak si to ty zasran Hemmings, dostanem sa z tadiaľ a dostanem aj teba! "
Potichu som sa zasmiala, a ani neviem prečo, táto situácia fakt nieje vtipná, ale ja mám tendenciu sa smiať v tom najhoršom, na uvoľnenie atmosféry.
" Dani? Si to ty? " počul môj smiech. Prikývla som a potom som si uvedomila, že ma vlastne nevidí.
" Áno, som to ja. A zasran Hemmings tu nieje už pár hodín, takže si tu zlosť v sebe ešte na nejakú dobu nechaj, určite sa vráti. Alebo nás tu nechal zdochnúť bez jedla. " 
" Aj ty si celá zaviazaná? Nič nevidím.. Chcel by som vedieť kde sme. " začal hmatať okolo seba, a vyzeralo to fakt smiešne. 
" Keď som sa zobudila dal mi to dole, ale len z očí. Nemôžem ti to dať dole, lebo nemám ako. Prepáč. "
Povzdychol si. Chvíľu bolo trápne ticho. Potom som sa k nemu priblížila a skúsila som mu dať dole tú šatku aj s mojimi zaviazanými rukami. 

Po pár hodinách sa nám podarilo dať šatky dole úplne. Ale Luke pravdepodobne vedel, že to zvládneme tak samozrejme zamkol dvere. Uviazli sme tu, a on bol nikde. Ešte sa nevrátil.

Začala som už šalieť. Nervy som mala na krajíčku a z očí mi začali padať slzy. Keď som chodila po miestnosti hore dole ako šalená, Mike ma len sledoval. Nevedel čo má robiť rovnako ako ja. Raz som sa neraz buchla o stôl, a rozbila pohár ktorý bol na ňom položený. Mala som sklíčka v rukách, a keď som uvidela tú krv ktorá sa z nich začala valiť, s krikom som začala bežať zase po miestnosti. 

Mike si to všimol, začal behať za mnou. Zastavil ma, a začal ukľudňovať. Potom sa mi pozrel na ruky a vykulil oči. Nečakal, že v nich budem mať sklo. Zase si povzdychol, posadil ma a začal ho vyberať.

Strašne to bolelo. Ale lepšie než by to tam ostalo. Robil dobrú prácu, musela som uznať. 
" Stál ti za to? " pozrel sa mi do očí a ja som na neho hodila nechápavý výraz.
" Luke. Za toto všetko. Milovala si ho až tak? " 
Chvíľku som začala premýšľať. " Nevedela som, že sa toto stane.. " sklonila som hlavu.

Rukami mi ju nadvihol a pozrel sa mi do očí. 

Takže, máte tu sľubovanú časť :) A tento krát fakt sľubujem, že budú ďalšie.. aj u killera. Tak enjoy! :)