Zmena (Joker and Harley Quinn)

Chceš sa hrať maličká?

---Dobrú noc, ráno zasa pokračovanie. Ďakujem za podporu, veľmi si toho vážim a pokúsim sa ich aspoň vysťahovať =) ♥---

Zložila som hovor a nazrela cez okno, či sa niečo nezmenilo. Dvere sa otvorili a vystúpil najprv Adrián a potom jeho Sydney za ním. Dal jej dlhý bozk na rozlúčku a odišiel. Ona mu zakývala a schovala sa dnu. Schovajúc sa naspäť nalepená na stene, som pozerala ako Adrián odchádza po chodníku pred obchodom. Počkajúc až keď zájde za roh, čo som stopovala na mobily päť minút, potom som vyliezla z skrýše. Poutekala pred jej dom a zaklopala. Čakajúc kým otvorí, som vytiahla devinu v okamihu, keď otvorila, som zamierila na jej hlavu. Začala cúvať do priestoru domu, zatiaľ čo ja som vstúpila a zavrela za sebou. Mieriac na ňu zbraň som si bola istá, že som ju vyplašila, tak som zbraň zaistila a schovala do pásku na stehne.

Ja: Sydney, však? (Celá otrasená prikývla.) Sydney, ako mám informácie, tak si teraz Adriánova nová priateľka. Preto ťa žiadam, aby si spolupracovala, inak Adrián zistí, aké je to stratiť milovanú osobu.

Sydney: Čo odo mňa chceš? Nič neviem, ak chceš Adriána, je tvoj.

Ja: Dobrovoľne sa vzdávaš lásky, ktorú si si našla, to je zábavné. Takisto ako to, že si myslíš, že mám záujem o Adriána. Fuj, je mi odporný. Nezaujíma ma po spoločenskej stránke ale po profesionálnej. Ani si nevieš predstaviť, ako by som mu najradšej odsekla ďalší prst na ruke. To si si určite všimla, nemám pravdu?

Sydney: Prečo si mu ublížila, čo ti také spravil?

Ja: By si sa divila, akého si si vybrala chlapa. Chod do izby! Nebaví ma tu len stáť.

Sydney: Tak odíď, nik tu na teba nie je zvedavý. (Jej slová ma pobavili. Ako sa zrazu stala odvážnou.)

Ja: Dievčatko sa chce hrať, fajn.

Neskutočne ma vytočila, ako si nechová voči mne rešpekt. Utekala predo mnou do izby, no v tom zhone zrejme zablúdila vo vlastnom dome a dostali sme sa do kuchyne. Schytila sekáčik a hodila ho mojím smerom. Uhla som sa tak-tak, trochu sa mi zarezal do ramena. Nevnímajúc bolesť v ramene som po nej skočila a uštedrila jej pár rán po tvári a do brucha. Chytiac handru som jej zviazala ruky. Kričala po mne, no ja som nemala nervy to počúvať. Postaviac sa z nej, som ju vytiahla na nohy a posadila na stoličku. Našla som ďalšiu handru, zaviazala som jej tak ústa. Začala plakať. Uvidiac v rohu izby lekárničku som ju vzala, položila na stôl a posadila sa oproti nej. Dala som si dolu bundu. Dosť ma mrzelo, že mi zničila moju obľúbenú. Musím poprosiť cukríčka, či by mi nedal ušiť novú. Vytiahla som si dezinfekciu, i keď to nebola hlboká rana, som si ju ošetrila a zalepila väčšou náplasťou. Všetky pomôcky som naskladala naspäť do lekárničky, ktorú som vrátila naspäť. Posadiac sa pred ňu som si z výstrihu vytiahla pilník a robila si manikúru.

Ja: Pekne počúvaj. Nech vieš niečo o svojom Adriánkovi. Dôvod, prečo bol odseknutý prvý prst, nebol ani tak dôležitý, ako ten, prečo by si zaslúžil mať odseknutý ten ďalší. Dovolil si ma uniesť, a to je čo povedať, keďže zrejme všetky jeho dievčatá skončili mŕtve. Neviem, čím si ho zaujala, že si ťa nezaradil ako svoju obeť, ktorú znásilní a potom odhodí alebo pri dobrom vzhľade si nechá na šukanie. Dievčatko, ktoré nemá ani poňatia, do čoho sa namočilo. Nemá poňatia s kým práve si v jednej miestnosti a ani s tým, kto po nás príde. Ten najobávanejší, inteligentnejší a naj sexi muž, čo žije v Gothame. Príde po nás môj sexi kráľ, tak buď tak dobrá a nevrieskaj, inak ti tu handru opäť nasadím. (Dajúc jej tú handru dolu, si odpľula.)

Sydney: Joker... Nehovoríš o rovnakom Adriánovi, to je lož. Nie je pravda, Adrián by toto nikdy ženám nerobil. Kto si, že hovoríš o Jokerovi. Každý sa ho v meste bojí. Nik mu nelezie do cesty, lebo vie, že by si ho Joker vychutnal, ako trpí. Hovor!

Ja: Neziap! Som Harley Quinn. Kráľovná tohto prehnitého mesta. Tak si dávaj pozor na jazyk, lebo ak vieš o Jokerovi, toľko čo píšu tí sprostý novinári, tak vieš, ako sa máš správať pri mne. Ako si povedala, každý sa bojí Jokera, lebo by trpel, ako ľudí mučí. Nik sa nedozvedel, ako by trpel odo mňa. Lebo to mučenie neprežil nik. Iba Joker, vie aká som zlá. Nebaví ma ťa počúvať.

Zaviazala som jej znova handru cez ústa a vybrala si mobil. Pilník som si schovala a vytočila cukríkové číslo. Chvíľu to len zvonilo, čo som si myslela, že ma chce potrestať, ale zdvihol mi to.

Ja: Cukrík, mohol by si po nás prísť? Lebo túto neschopnú ženu, ktorá mi lezie na nervy, na motorke neodveziem.

Joker: Idem si po teba baby.

Ja: Adresu vieš.

Joker: Samozrejme, Matt stihol nadiktovať. Inak prečo si naň vytiahla pred všetkými zbraň?

Ja: Chcela som, aby ma poslúchli a neprezradili, čo mi bolo hovno platné, keď to on vytáral.

Joker: Má za povinnosť mi to hlásiť. Opakujem ti to po druhýkrát, tak už to neopakuj. Nebudem ti to pripomínať.

Ja: Dobre.

Zložila som telefonát a pozrela sa na ňu. Nudila som sa. Toto nie je zábava, na akú som zvyknutá. Započula som buchnúť dvere a do kuchyne prišiel cukrík. Usmiala som sa, no on svoju pozornosť presunul na Sydney. Podišiel k nej, na čo sa ona začala triasť. Pohladil ju po líci, no uhýbala sa mu. Nechcela cítiť jeho dotyk, bol jej zrejme nepríjemný. Joker sa zasmial. Sydney vyplašene pozerala raz na jedného raz na druhého. Samozrejme Joker ju chytil pod ramenom a donútil vstať. Viedol ju do auta. Ja som schytila bundu, ktorú som si obliekla a poslušne cupitala za ním. Zatvorila som vchodové dvere, veď Adrián si otvorí sám, keď si pôjde skontrolovať škody. Joker posadil Sydney do auta a otočil sa na mňa. Čakala som sprchu nadávok, ale zrejme sa mu moc nechcelo teraz hovoriť.

Joker: Zober motorku a prejdi sem, počkám ťa.

Ja: Fajn.

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(1002 slov)---