Zmena (Joker and Harley Quinn)

Dodržať slovo

---Vianoce sa blížia, tým aj prekvapenie pre vás. Viem, že by ste chceli, aby Rosemarie a Dimitri zmizli, no pravdupovediac ešte chviľku vás s tým hnevať budem. Priznám sa, tieto knihy čo mám napísané (sú tri) boli písané v rôznom období môjho života. Ako som spoznala jedného úžasného človeka, ktorý mi pomáhal s tvorbou a podľa neho je aj postava Adrián spravená. No už dva roky sa nerozprávame z blbého dôvodu a mne tak zamrzla fantázia ako pokračovať. Prvú knihu, čo ste skriesili je z roku 2017. Dvojka, ktorú aktuálne čítate je 2018. Trojku, čo mám pripavenú 2019 a štvorka, na ktorej pracujem od februára je momentálne pozastavená. Chýbajú mi vtipne postrehy a je aj také obdobie, že riešim viac milostný život ako svoje diela. Preto sa omlúvam, že to nie je moc záživné, no nechcem meniť niektoré pasáže. Snáď ma chápete.---Ďakujem  ♥  ♥

Bol som vyrušený pri milostnej hre. Najradšej by som Ivy za to zabil, no ako-tak som to predýchal. Samozrejme slová od Harley, ktoré mi šepkala, mi pomohli. Šiel som dolu, lebo som nakázal Roze, nech ju tam vezme. Prišla kvôli dohode. Nemohli sme sa ani normálne porozprávať, lebo bola nervózna z Rozy. Síce mi podala zbraň, no sama ju fyzicky napadla. Pískol som, nech sa uvedomia. Mňa to nebaví sledovať. Roza sklonila predo mnou hlavu, že ju to mrzí a odišla do kuchyne. Chápal som, prečo sa do nej pustila. Nazvala ju mojou kurvou, lenže Ivy nevie, že je tu Dimitri, ktorému patrí. Preto Rozu priradila ku mne. Posielal som Harley do kuchyne, nech dohliadne na malého, no nepochopila ma. Stále odporovala. Tak som schytil Ivy za rameno a odtiahol do pracovne. Pustiac ju si sadla do môjho kresla a ja na stôl.

Ivy: Čo také sa stalo, že mi nedáš polovicu, čo mi patrí.

Ja: Ivy momentálne to nejde. Narodil sa mi syn, malo by to patriť jemu. Nerád nedodržiavam dohody, keď sú polovične splnené.

Ivy: Gratulujem k synovi.

Ja: Pokúsim sa ti nechať štvrť mesta pre začiatok. Zvyšok uvidím, keď to vyriešim.

Ivy: Pre začiatok stačí.

Ja: Problém, čo si načala. Je pravda, doliezol sem jeden trkvas, čo si myslí, že si vezme moje územie. Adrián Dragomír poznáš?

Ivy: Poznám ho z Millville. Ľudia sa ho tam báli, vyhýbali sa mu. No keď sa zamiloval do miestnej barmanky, si z nej ľudia uťahovali. Ona to nezvládala a on o tom nevedel. Prestali sa ho báť, no keď pohrozil, ľudia mu vyhrožovali s ňou. Nikdy neprišlo k ujme, vždy sa schoval a ona ho už nevidela. Potom sa po nej zľahla zem, nik o nej nevedel, kde je. Po meste sa hovorilo, že aby ukázal, že sa ho majú báť, zabil svoju lásku.

Ja: Odkiaľ toho vieš toľko o ňom?

Ivy: Bola som pri tom. Sedávala som v bare a pozorovala ich. Ona chcela utiecť z toho zapadákova, no stihla ju smrť a nie šťastný útek. Zvyšok dní po jej smrti, keď prišiel do baru, mal vyhradený kút miestnosti. Ľudia sa ho stranili. Sedával tam sám alebo s jedným mužom. Žila som v tom meste, keď si mi dal peniaze na útek.

Ja: Potrebujem toho kokota zabiť.

Ivy: Vydrž chvíľu. Pozoruj ho. Mal by byť opäť zamilovaný. Nebude ostražitý, aby sa bránil v jej prítomnosti.

Ja: Všetko vieš, čo si jeho poskok?

Ivy: Nie, pracujem sama. Prípadne s Billom ako dvojka. Dobre vieš, že keby som prešla na druhú stranu, Bill by so mnou nešiel. Vrátil by sa poslušne k tvojmu zadku. To že sa flákam v meste, než prídem do tvojho domu, je moja vec. To že pritom získam cenné informácie, je iné. Ak ti to pomôže, volá sa Sydney Sage.