Zmena (Joker and Harley Quinn)

My sme príbuzní?

... Dobré dopoludnie, jednu rýchlu kapitolu z práce, poobede budú dve a zajtra len špeciál, aby sa nemiesal príbeh dokopy...

Otočiac sa na päte, že som čakala pochvalu alebo aspoň bozk za prácu. Nič, vážne sa na NIČ nezmôžeš! Ani ma nezastavíš, keď odchádzam a vidíš, že som sa urazila. Cukrík, toto ti dám vyžrat. Odchádzajúc k podrbanému obchodu, cez ktorý som mala prejsť na zadné parkovisko, som sa v obchode zastavila. Pozrela sa, čo tu zostalo. Prešla som za pult a sklonila sa, či tam niečo nenájdem. Keď tak nech si odíde skôr, to ma nezaujíma. Dorob si s ňou, čo chceš, mňa to už nezaujíma. Otvoriac skrinku v pulte som našla zaujímavé vzory rukoväti nožov, ich dĺžku či šírku, od malých cez stredné po veľké nože. Zazvonil mi mobil. Na displeji mi svietilo cukríkové meno. Nezáujem. Zrušila a prehľadávala som to tu, či nenájdem nejaký batoh alebo tašku cez plece. Našla som tašku, skloniac sa dolu k nožom som ich ukladala do tašky. Mobil mi vibroval vo vrecku, nevadí. Zbalila som si nože a odišla cez predajňu k motorke už na parkovisko. Nasadla, naštartovala a vyrazila. Smerovala som už domov, no nedalo sa mi ísť inou cestou ako okolo Diamondś klubu. Zrovna pred klubom mi svietila červená a tí tupci išli z oboch strán. Navyše si ma všimol Adrián, ktorý bol zrovna pri svojom aute. Do riti. Prečo si musíš byť pri aute. Hneď sa rozbehol ku mne napriek tomu, že autá jazdili z oboch strán, no ja som nemala ako ujsť. Keď som bola rozhodnutá, že sa ním chytiť nedám, že pridám plyn a som preč, na mňa namieril zbraň. Držala som sa motorky, nemala som ako vytiahnuť devinu. Prišiel až ku mne, na čo mi pokynul zosadnúť. Vypla som motor, zosadla a tlačila motorku až k jeho klubu. Neustále mi mieril devinou na hlavu. Ešteže som si dobre zastrčila pilník, inak mi zoberie aj ten. Na parkovisku som odstavila motorku vedľa druhej, čo mala menšiu silu. Adrián ma chytil pod rameno a devinu mi priložil k boku. Viedol ma do klubu, tí jeho tupci hneď stíchli, keď ho zbadali. Mrkla som na chlapcov, na čo si začali zo mňa uťahovať. Veď ja vás naučím. VŠETKÝCH. Viedol ma do zadnej chodby, kde boli dvoje dvere. Z jedných sa ozýval trocha hluk, ale to Adrián neriešil a otvoril druhé dvere, do ktorých som vstúpila a pustil ma. Sadla som si na pohovku, čo tu mal. Už ma to nebavilo furt len stáť. Adrián sa oprel o stolík, zatiaľ čo devinu si odložil na stôl. Ja som mala tašku stále prehodenú cez plece. Vyložiac si nohy na konferenčný stôl Adrián po mne zazrel.

Adrián: Čo si robila blízko môjho územia bez dohľadu Jokera?

Ja: Nie som pod dohľadom no a? Mám vlastnú hlavu, tak som sa išla preluftovať, čo je teba do toho. Nemusím sa spovedať.

Adrián: Mala by si, keďže si tu.

Ja: Bože. Adrián pozri, šla som si len po pár nožov, čo ti môže byť jedno na akom území boli. Teraz odchádzam.

Adrián: Nikam nejdeš! Neverím ti, že si si prišla len po nože. Niečo za tím je, niečo iné.

Ja: Adrián, nemám náladu s nikým baviť, tak buď tej dobroty a neprovokuj ma, inak tie nože budeš mať zapichnuté v tele a budú ťa oplakávať.

Adrián: Hej. Zatiaľ nemám, dôvod aby som útočil, tak neútoč ty na mňa. Môžeme sa raz normálne porozprávať bez zbraní a formalít, ktoré predstavujeme.

Ja: To je veľký ústupok s tvojej strany. Niečo na oplátku budeš určite chcieť.

Adrián: O teba záujem nemám, i keď to pred pár dňami tak vyzeralo.

Ja: A čo Roza? O tú už taktiež nemáš záujem?

Adrián: Presne, nemám. Ale dôvod prečo, ťa nemusí zaujímať.

Ja: To je jasné, niekoho si si našiel. Len dúfam, že ti nepripomína ani jednu z nás, inak sme v ohrození. Nezabúdaj, Rozin priateľ, ťa chce stále zabiť.

Adrián: Toho som si vedomí. Lenže nepozná dôvod, mňa, moju minulosť, samovraždu, čo som musel pretrpieť.

Ja: Myslím, že sme si viac podobný, ako rozdielny Adrián. Akoby sme boli vzdialený súrodenci.

Adrián: Tiež si to teraz myslím. Ospravedlňujem sa za to napadnutie.

Ja: Prakticky sa nič nestalo. Iba si mi zničil jediné tričko bez výstrihu.

Adrián: Kúpim ti nové, ako odškodnenie. Berieš?

Ja: Beriem, ale musím ísť. Bude to nápadné, keď som tak dlho preč.

Adrián: Pokecali sme si. Odprevadím ťa von.

Ja: Ďakujem.

Postaviac sa z pohovky sa mi zatočila hlava.Ešteže ma Adrián chytil, inak by som spadla. Narovnala som sa a ocitlatvárou v tvár Adriánovi, čo sme si hľadeli do očí. Miluješ cukríka,nepobozkáš niekoho, kto ti začína byť ako brat. Harley spamätaj sa. Nespravíšto. Zostala som hľadieť naň no Adrián tú medzeru prekonal a skúsilzakázané. Odstrčila som ho. No nehovorím, že sa mi to nepáčilo, ale milujemsvojho Jokera. Ospravedlnila som sa mu a utiekla cez dvere von na parkovisko.Musela som si usporiadať myšlienky. Nasadla na motorku, naštartovalaa vyrazila. No nie domov, kde je Stewee, Roza, Dimitri a môj Joker.Nemohla som tam ísť. Zabočila som po piatich uliciach na juh, kde som pred týmbývala. Naposledy som si tam šla po tehotenské šaty, čo tam zostali po matke.Dorazila som pred bránu, zosadla som z motorky, ale motor nechala bežať.Otvorila bránu a nasadla na motorku, s ktorou som zaparkovala nadvore. Vypla motor, zosadla, zavrela bránu a šla do domu. Odomykajúc dveresom zazrela svetlo z obývačky. Potichu som vošla, zavrela dvere, no niektoma schytil pod krkom a začal dusiť. Ten dotyčný sa začal smiať, podľasmiechu som vedela, že je to Joker.Dotkla som sa ho vo vlasoch a prechádzala na jeho pery, než som stratilavedomie. Neviem, koľko prešlo času. Preberajúc sa na chladnej dlážke som pohlarukou a do hlavy mi vnikol ten hnusný zvuk reťaze. Pozrela som sa naokolie. A druhej strane miestnosti sedela Sydney a pozerala sa namňa. Nerozumela som, prečo som s ňou v jednej miestnosti, prečo judoviedol ku mne domov a kde je teraz.