Zmena (Joker and Harley Quinn)

Zvedavosť

---Napriek úteku ho dostihne smrť. Môže vyvolávať, kam chce, no nik mu nepomôže. Jeho osud je spečatení. Čo harley objaví a prečo to Joker ukrýval? Vysvetlí jej to nejako alebo bude zatajovať, čo sa dá? Kto je Soňa?---

♥ Príjemné čítanie ♥

Ja: Roza, hovorí ti niečo meno Adrián Dragomír?

Roza: Je mi to známe, lebo som mala niečo o ňom zistiť pre Valissiu. Keď sa mi to nedarilo, tak to prevzal Dimitri, podľa mňa on ho pozná aj osobne. No čo mi jediné Dimitri povedal je, že keď bude musieť ísť zjednať obchod s ním, nikdy ma nezoberie, lebo keď vidí krásnu ženu, tak celý obchod postaví tak, aby ju dostal. A to nemyslím doslovne, že tvrdím sama o sebe, že som krásna, ale všeobecne. Lebo raz chcel tak dostať samotnú Valissiu, no ona odmietla celý obchod.

Ja: Bola som zvedavá, lebo Joker mi nič nepovedal.

Roza: To je v poriadku, keby viem viacej, poviem ti to.

Prišli za nami, všimla som si krv na Jokerovej košeli, zrejme si potreboval utvrdiť, kto je šéf. Podala som mu Steweeho a šla si naliať džús, čo mi zazvonil mobil. Pozrela som na Jokera, ktorý si ma premeral pohľadom a radšej vyšla na chodbu s pohárom džúsu. Zodvihla hovor a započula mužský hlas, ktorý niečo hovoril do diaľky. Potom začal rozprávať na mňa.

Andler: Harley, evidentne si v poriadku.

Ja: Čo ti je potom. Ako si myslel, že sa na niekoho podobám. Koho si tým myslel.

Andler: Harley, niektoré veci sú lepšie nevedieť. Nie, keď nechceš prísť o život.

Ja: Fajn, nepovieš, prečo teda voláš?

Andler: Chcel som si niečo uistiť, len sa ťa opýtam, dostal malý darček?

Ja: O ničom neviem, čo mal dostať ty hovado!

Andler: Vyberal to Klárk, tak neviem, my sme len doniesli škatuľu. Všetko vie Joker, ktorý ti nič nepovedal. Evidentne ti neverí, niečo ti tají.

Ja: To si vyriešim sama. Na koho sa podobám.

Andler: Na Soňu. Dragomír... ďalej nehovorím.

Ja: Chceš ešte niečo?

Andler: Harley veľmi dobre vieš, čo chce...

Zrazu sa ozval buchot, vreskot a hovor sa prerušil. Porozhliadla som sa po miestnosti, sedím na schodoch smerom hore, neviem ani ako dlho tu som. Pozrela som pred seba a Joker sedel oproti mne. Mračil sa, ale neviem prečo, aký mal na to dôvod.

Joker: O čom si sa rozprávala s Rozou?

Ja: Či Stewee poslúchal, ale na chvíľu si odbehla a to čo si rozprávali Dimitri a Stewee nevie.

Joker: Kto ti volal?

Ja: Čo ma tu vypočúvaš, ako by som spravila niečo zlé. Som rada, že som doma, vidím Steweeho a teba.

Joker: Kto ti volal Harley!

Ja: Nič ti nepoviem!

Postavila som sa a chcela ísť do izby. No tá je na druhej strane schodiska, tam kde sedí Joker. Prechádzajúc okolo neho mi schytil ruku, tak som sa na moment zastavila. Vytrhnúc sa zo zovretia ma schytil pri dverách.

Joker: Harley, volal ti Andler, že je to tak.

Ja: Prečo je to také dôležité. (Trhla som s rukou a zatvárala dvere.)

Joker: Harley...

Započula som svoje meno, no to už som sa oprela o dvere. Chytila si rukami tvár, čo sa to deje. Môj prvý výlet po pôrode, nemal byť únos. Stále neviem, čo dostal malý od toho kokota. Nerozumiem, prečo je spomínaný Adrián Dragomír. Pustila som si tvár a šla si u do kúpeľne prepláchnuť. Odchádzajúc z kúpeľne som podišla k postieľke malého. Potom som si to všimla, devina. Zobrala som ju do rúk a položila na stolík. Odbehla som si do šatníka pre mikinu a vytiahla si z nej kľúčik. Odtiahla si trocha stolík, odomkla si úkryt do podzemia. Musím byť chvíľu sama. Zobrala som zbraň zo stolíka, preliezla cez dvierka a koľko to išlo som stolík potiahla naspäť. Zavrela som dvierka a zamkla. Po dvoch krokoch som započula tresknutie dverí. Kašlala som na to, či ma započuje na tejto zastaranej chodbe. Mobil som mala ruke a svietila si ním po chodoch dolu. Viem, že si tu založil ten list do stolíka, no teraz tam nebol len ten stolík. Treskla som do toho stolíka päsťou a pod mojou silou a rokmi, čo je starý, sa rozpadol. Možno som spravila hluk a nech. Poobzerala som sa po stranách a našla fotografie na stene v úzkej chodbe. Vyzliekla som si tričko, veď aj tak ho vyhodím, a utrela ten prach na jednej z nich. Bol tam na hojdačke malý hnedovlasý chlapec, usmiati, plný života a hojdala ho žena podľa oblečenia, no tvár mala rozškrabanú. Prešla som k ďalšej fotke a tam boli muž a žena s taktiež z rozškrabanou tvárou. Na ďalšie fotografie som sa nepozerala, iba na jeden portrét. Okrem fotky, kde ten chlapec mal tvár, tak tu boli, keď mohol mať tak osem rokov. Stál hrdo vedľa matky, ktorá sedela na kresle a druhej strane muž, zrejme otec chlapca a manžel ženy. Žena bola usmiata a držala ruku chlapca. Pozrela som sa tvár muža, ktorá tam nebola. Niekto mu pretrel tvár čiernou farbou, aby tam nebol. Zrazu som započula zvuk, dosť hlasný a zľakla sa. S rýchlym krokom dozadu som si buchla hlavu a odpadla. Nastala tma...

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(853 slov)---