Zmena (Joker and Harley Quinn)

Spiaca maminka

....napínam, no teraz je to vážne predposledná kapitola....

Ste úžasní  ♥

Náhle sa mi zamotala hlava. Prebehlo mi mysľou: „Joker: Neunavuj sa. stále si to vyčítam, čo som ti spravil. O koho by som prišiel. Honey... Milujem ťa, odpusť to. Ja: Cukrík. Milujem ťa, odpúšťam ti. Si môj Joker." Ešteže ma po otvorení očí Joker držal, inak by ma čakal tvrdý pád. Honey. Som jeho zlatíčko, ktoré miluje. Nedalo sa mi neusmiať nad tým. Zrejme mi tak nehovorí na verejnosti, takže preň veľa znamenám.

Ja: Honey. Vybavilo sa mi ako si mi tak povedal. Lenže si niečo zlé spravil, vravel si, nech sa neunavujem. Že ťa to mrzí, vyčítaš si, čo sa stalo. Ako ma miluješ, že nechceš o mňa prísť. Že žiadaš o odpustenie a ja som ti odpustila. Neviem, čo sa stalo, ale na teba by sa nedalo hnevať. Lebo aj keby sa nahnevám, určite vieš, čo na mňa platí. Možno si nepamätám kto si ty a ja, ale určite viem, že tá spomienka, čo mi prebleskla hlavou je pravdivá. Milujem ťa.

Joker: Harley. Moja Honey. Moja kráľovná. Nechcem ti ublížiť viac, lebo teraz si ma nepamätáš.

Ja: Ublížiť ako?

Joker: Viem, že keď k tebe budem chladný sa ti odcudzím, no keby sa k tebe správam, akoby si si ma pamätala, sa v tebe neprebudia spomienky na mňa.

Pustil mi ruku, ktorú mi doteraz držal a posadil sa na posteľ. Skryl si tvár do rúk. Bodlo ma pri srdci. Nechcela som, aby sa tak tváril, sluší mu úsmev. Podišla som k nemu. Zobrala som jeho ruky a chytila ich do svojich. Bolestivý pohlaď z jeho očí ma ubíjal. Čupla som si pred neho držiac jeho ruky, som si s jednou preplietla prsty. Usmiala som sa na Jokera, i keď teraz je to blbosť sa usmievať, pretože si skoro nič nepamätám. Hlavou mi prebleskol ďalší úryvok života: „Podišla som bližšie, využila situáciu, lebo mal košeľu nezapnutú a dala mu ju dolu. Prstami som prechádzala po jeho vypracovanej hrudi k lemu nohavíc a skúsla si spodnú peru. Všimla som si jeho hrudník, začal rýchlejšie dýchať. Natisnúc sa na cukríka celým telom som ho pobozkala. Hladiac mu chrbát som sa sem tam zakradla pod jeho nohavice. Snažil sa ovládať, no keď som ho začala hladiť cez povrch treniek, ovládanie išlo bokom. Stisol mi zadok a ja som kňúkla jemu do úst. Odtiahnuc sa, že sa vydýcham, ma schytil za krkom a pritiahol naspäť o bozku. Obmotajúc mu ruky okolo krku si ma vydvihol do vzduchu a preniesol na stolík...." Trochu živšia spomienka. Posadiac sa zadkom na zem som sledovala Jokera, ako si ma obzerá.

Joker: Spomienka?

Ja: Áno, trochu živá spomienka.

Joker: Na čo si si spomenula?

Ja: Na naše milostné hry. Neviem presne, čo tomu predchádzalo, ale asi som ťa vtedy urazila. Chcela som si to u teba vyžehliť, tak som ťa zvádzala.

Joker: To nie je tak dávno. Je pravda, že som sa urazil, aj to že si si to veľmi dobre urovnala. Lebo ja viem, čo platí na teba, tak aj ti vieš dobre, čo platí na mňa. Skvelo sa dopĺňame. Neseď na zemi, nastydneš.

Postavila a ľahla si na posteľ. Hlavu som si položila na Jokerove stehno. Hladil ma vo vlasoch a mňa to privádzalo do spánku. Zrazu niekto zaklopal. No ja som mala ruku prehodenú cez Jokera, tak som počula tiché ďalej. Podľa hlasu prišlo to dievča. Zrazu sa vytratila ruka z mojich vlasov a počujúc zatvorenie dverí som otvorila oči. Joker držal toho rozkošného chlapčeka zdola. Posadiac sa, že sa budem dívať, mi ho Joker dával do rúk. Protestovať som nemohla. Mal to byť môj syn. Pozerajúc sa do jeho očičiek mi srdce plesalo radosťou.

Joker: Je po nás oboch. Vlasy po mne a oči po jeho maminke, mojej kráľovnej.

Zapozerala som sa na chlapčeka. Usmieval sa na mňa. Blesk. Spomienka: „Obdivovala som jeho odhodlanie, ja by som si to rozhodne nevymenila takú rolu niekomu pomôcť u pôrodu. Keď prišli kontrakcie som poslušne zatlačila, takto sa to opakovalo nejakú chvíľu. Potom som započula detský plač. Ja som si konečne vydýchla. Nohy ma boleli, keď som ich mala pokrčené, musela som ich narovnať. Roza odbehla po uterák, ktorý trocha namočila a dieťa umyla. Joker spravil všetko potrebné a pobozkal ma na čelo. ....Joker: Honey, máme chlapca. .... Ja: Cukrík, chcem ho vidieť..... Joker si ľahol k nám a pohladil juniora po tvári. Malý mu do ručičky stisol prst. Boli sme k popukaniu." Môj syn. Môj cukrík. Moji chlapci, o ktorých sa každý raz bojím, že sa im niečo stane. Jeden, čo je na toľko veľký a mal by byť dospelý, so mnou vymýšľa, by rozum mal mať. Druhý, čo v perinkách ešte drieme, si pozornosť vynucuje a bojuje tak zo staršou kópiou. Spustili sa mi slzy. Už si všetko pamätám. Viem, že s nami žije Roza a Dimitri. Môj manžel Joker a syn Stewee. Náš nepriateľ Adrián, ktorý tu naposledy bol stavený. Jeho ochranka ohrozovali našich priateľov. Jeho dievča, Sydney, ktorá si v našom dome vybavovala účty z Adriánom. Pozrela som sa na Jokera. I keď bol rozmazaný v mojom pohľade, mi slzy zotrel.

Ja: Puso. Pamätám si ťa. Všetko si pamätám.

Joker: V poriadku Harley, som pri tebe. Ako celý čas, čo si bola v kóme, či v čase prebúdzania, stále som tu bol. Nehol som sa od teba. (Pritiahol si nás do objatia.)

Ja: Steweeho mal kto?

Joker: Dimitri a Roza ho strážili a hrali sa s ním. Ak si chceli užiť chvíľku bez neho, mi ho Roza doniesla do izby. Jediné čo som sa vzdialil, bolo od postele k dverám, kde som si prechytil Steweeho a spoločne s ním sme ležali a pozorovali spiacu maminku.

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(931 slov)---