Zmena (Joker and Harley Quinn)

Skús ju pobozkať

Čo to s našou Harley je, aj napriek pamäti, hádže komplimenty 😉
♥ príjemné čítanie ♥

Nevediac kto je pri mne, koľko času prešlo, som sa mrvila na niečom mäkkom. Posteľ. Ležím na posteli a vládzem sa len pretáčať zo strany na stranu. Po niekoľkých dňoch som cítila dotyk a hovorenie na moju osobu, no nevládala som otvoriť oči ani nič vravieť, či dokonca opätovať dotyk stiskom. Možno po mesiaci sa mi vrátila sila, takže dotyčný ak si ku mne prisadol a stisol mi ruku. Stisk som mu opätovala. Po ďalších dňoch som začala hovoriť, no moc mi rozumieť nebolo. No bola som rada, že aspoň niečo zo mna vypadne. Prešli pomaly dva mesiace a mne sa navrátili všetky zmysli. Práve mi muž doniesol na tácke polievku a posadil sa vedľa mňa. Pomaly ma kŕmil a rozmaznával. Po dlhom čase som videla jeho oči, úsmev, ktorý bol falošný. Vedela som stopercentne, že ho niečo trápi. No rozprávať sa budeme, až keď sa najem. Potrebovala som prísun potravín. Muž ma nakŕmil, zobral tanier a odišiel. Konečne, keď som hore a chcem sa s ním o niečom porozprávať, mi ujde pred nosom. Pokúsiac sa postaviť ma telo sklamalo a zostala som opäť ležať. Mučilo ma to. Po pár minútach a po niekoľkých pokusoch sa mi podarilo vstať. Pridržiavajúc sa rôzneho nábytku som sa pozrela do zrkadla. Trochu pochudnutá v tvári, ramenách, bruchu, vlastne celkovo na tele. Oblečená v dvojdielnom pyžame, čo netuším, či som mala. Otvoriac dvere som sa zrazila s mužom. Pred pádom na zem ma zachytil a stiahol do objatia.

Joker: Mala by si ležať, ešte nie si vo forme.

Ja: Čo sa stalo? Skoro nič si nepamätám.

Joker: Spadla si na zem, stratila si vedomie. Mesiac a pol si bola v kóme. Rana na ruke sa ti celkom zahojila.

Rozmýšľala som, čo je na tom pravdy, len horšie bolo to, že neviem, kto ma objíma. Trochu som sa zaprela a odtiahla. Len v pyžame držiac sa zábradlia som zostupovala schodmi nadol. Nevedela som, kto ma objímal, no evidentne mu na mne záležalo. Zíduc schody som šla do prvých dverí po pravej strane. Objavila som sa v kuchyni, kde bola dvojica s dieťaťom. Chlapec, ktorého dievča kŕmilo, bol roztomilý. Obaja ma pozdravili, no ja som len zostala pozerať. Dokonca ma udivila veta, že Stewee maminka prišla za tebou. Hádala som, že dievča pred chlapcom je jeho mama, no mala som byť ňou ja. Počujúc vstúpiť dnu niekoho ďalšieho som uvidela muža, ktorý ma objal. Ozvalo sa dievča.

Roza: Joker, Harley asi stratila pamäť.

Joker: Dôvod, prečo si to myslíš.

Roza: Skús ju pobozkať.

Ja: Prečo by ma mal bozkávať? Veď ho nepoznám.

Vtedy na mňa pozreli všetci, či si robím srandu. Nerobila som si z nich žiadnu prdel. Nebolo mi ani do smiechu. Muž pristúpil ku mne. Chytil mi ruku a ukázal na svoju. Aha, čo mi malo dopnúť. Prstene. My sme manželia. Počkať, ako sa volám? Harley? Asi hej, páči sa mi to meno. A on je Joker. Meno mu tiež pasuje. Možno si nepamätám, kto je ani čo sa presne stalo, i cez to ma neuveriteľne priťahoval. Skúsla som si spodnú peru. Ruku, čo mi držal, spojil so svojou a preplietol si so mnou prsty. Dievča sa usmialo, čo nerozumiem prečo. Muž, čo stál pri dievčati sa ani nepohol, ani nič nevravel. Len stál. Joker ma viedol naspäť do izby. Po zavretí dverí sa ma opýtal.

Joker: Vážne si na nič nepamätáš?

Ja: Teraz viem, ako sa voláš. No napriek mojej pamäti si neuveriteľne sexi. Je to trápne, keď ti to poviem? Neviem, či som ti to niekedy povedala.

Joker: Nie je to vôbec trápne. Si moja žena, keď to vravíš, mi to lichotí. Len ma mrzí, čo som spôsobil.

Ja: Ako to myslíš? Čo sa presne stalo? Nevravel si mi pravdu?

Joker: Vravel. Lenže než si spadla na zem, sme mali doma nevítanú návštevu. Neviem, či ti to niečo bude vravieť, keď ma prakticky nepoznáš.

Ja: Pokúsim sa o to. Cukrík, prosím povedz mi to.

Joker: Povedala si mi cukrík?

Ja: Áno, hehe, trapas.

Joker: Nie je to trapas. Tak ma normálne voláš. Nehovoríš mi menom. Honey.

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(666 slov)---