Chyba

Posledná úloha

Čas jej unikal pomedzi prsty. Cítila sa, akoby sa konečne všetky jej problémy polovične stratili. Avšak vedela, že ju čaká posledná úloha. Bola neskutočne blízko k tomu, čo chcela.

Prešlo desať dní od odsúdenia Ricaldeho. Ten si podľa jej informácií prvé dni odpykával na samotke. Z bezpečnostných dôvodov.

Presne dva týždne od súdu sa Savannah odhodlala urobiť posledný krok. Ten najlepší pre ňu.

Vchádzala do budovy DEA naposledy ako jej člen. Od zajtra začína nový život.

Zamierila priamo do kancelárie šéfa. Ten už bol späť v dobrej kondícii a opäť mohol každému rozkazovať. Potrebovala od neho poslednú láskavosť predtým, ako sa navždy stratí.

,, Dobrý deň, šéfe! Dnes vyzeráte lepšie, ako keď som vás videla naposledy. " usmiala sa a sadla si oproti nemu.

,, Ty tiež vyzeráš lepšie. Spokojná s naším posledným úlovkom?" uškrnul sa na ňu spokojne.

,, Áno, už len nech tam zhnije! Chcem, aby sa každý deň tých ešte minimálne 40 rokov zobúdzal a zaspával v jednej miestnosti! Chcem, aby si ako starý chlap búchal hlavu o stenu a preklínal ma za to, že tam skončil!" zavrčala nenávistne. Šéf sa na ňu usmial. Nepochyboval, že to myslí vážne.

,, Nemaj obavy! Ten chlap sa nedostane von! Mám tam svojich ľudí, ktorí ho budú strážiť, aby sa nemohol skontaktovať s vonkajším svetom a už vôbec nie, aby naplánoval nejaký útek. Zhnije tam! To ti garantujem!" zavrčal šéf. Ten chlap bol preňho tiež len prekážkou a nepríjemnosťou. To, čo mu urobil, bola len posledná kvapka.

,,Chcem vás o niečo požiadať skôr, ako odovzdám odznak a odídem." začala pomaly.

,, O čo ide, Savannah? " opýtal sa jej s otáznikmi v očiach.

,, Chcem ísť za Ricaldem predtým, než odídem." vyslovila.

Šéf sa zamračil.

,, Prečo by si to chcela? Je v base nadosmrti. To je preňho dosť veľký trest." zamračil sa na ňu.

,, Potrebujem sa mu ísť vysmiať do očí. Potrebujem, aby videl, že ma nezlomil tým, ako mi zobral mamu. Chcem, aby sa na mňa pozrel a videl vo mne svoju skazu. Chcem, aby ma preklínal do konca života ako niekoho, vďaka komu už nikdy neuzrie svetlo sveta. Potrebujem, aby videl, že ma neporazil! " vymenovala mu všetky dôvody prečo za tým bastardom chcela ísť, hoci sa ostatným zdalo, že už je všetko vyriešené a vyslovené.

Šéf na ňu chvíľu pozeral a analyzoval ju. Bol v pomykove. Nakoniec si len povzdychol.

,, Dobre, splním ti toto posledné želanie. Je mi ľúto, že od nás odchádzaš, ale v niečom ti musím dať za pravdu. Ten chlap musí vidieť, že ťa ani zďaleka neporazil. " usmial sa na ňu priateľsky a zdvihol telefón, aby zavolal do väznice. Musel im vopred oznámiť akúkoľvek návštevu.

Savannah nevnímala to, ako telefonuje, ale zobrala si radšej svoj mobil. Usmiala sa, keď jej pípla esemeska, na ktorú celý deň čakala.

Jedno slovo spôsobilo, že jej srdce začalo biť rýchlejšie.

Hotovo.

Slovo tak bezvýznamné a pritom s takým veľkým významom.

,, Savannah? " oslovil ju na druhý pokus šéf.

,, Prosím?" pozrela sa priamo naňho.

,, Máš vybavené stretnutie na dnes. Môžeš tam ísť hocikedy. Ricalde sa s niekým pobil, ale nevyzerá to na nič závažné. Presunuli ho zo samotky a hneď vyvoláva problémy..." pokrútil nad ním šéf hlavou. Bastard bastardom ostane.