Chyba

Zúfalstvo

Po príjemnej večeri, ktorá sa už netýkala ani Fletchera, ani Ronnie, ani nikoho z rodiny, ju išiel zaviesť domov. Riešili len nepodstatné veci, no aj tak za celú večeru padlo viac lží, než by vôbec niekedy na svete malo. Chlapi ževraj klamú šesťkrát denne. Za túto večeru nebolo jasné kto klamal viac. Boli si totálne cudzí, aj keď si mysleli, že sa poznajú. A hlavne že sa vedia odhadnúť.

Mason ju nechal šoférovať aj cestou k nej do domu. Nepýtal si číslo ani nežiadal o ďalšie stretnutie. Vedel, že skôr alebo neskôr ju vyhľadá a stretnú sa.

Doma ho čakal Fletcher. Chcel vedieť či nezmenil názor na vec s jeho sesterničkou.

,, No ako? Stále si myslíš, že to bude také jednoduché? "opýtal sa ho stále skepticky.

,, Nikdy som netvrdil, že to bude jednoduché. Ale tá žena ma priťahuje tým, ako sa hrá na nedostupnú."

,, Je to policajtka, Mason. Poslednýkrát ťa žiadam, aby si sa spamätal a prestal riešiť túto pičovinu. Dovoľ mi, aby som ju dostal z môjho domu. Ronnie na tom trvá čím ďalej tým viac. Ževraj mňa rodičia počúvnu."

,, O tom pochybujem, keďže sa tvoja mama zaľúbila do svojej stratenej sestri. Mimochodom o Ronnie sa s tebou chcem baviť. Čo vieš o tom, že Savanne kvôli mne nadáva?"opýtal sa.

,, Čo by som o tom vedel? Sú to ženské veci, do ktorých ja nepotrebujem strkať hlavu." zasmial sa.

,, O čo ide Ronnie? Nerozumiem tomu." zamyslel sa. Ronnie o mafii nevedela a nikdy sa nesmie dozvedieť o svetoch, v ktorých žijú všetci traja.

,,To sme už riešili. Páčiš sa jej odmalička a vieš aká je. Je ako dieťa, ktorému zobrali jej obľúbenú hračku. "

,, Budem sa s ňou musieť porozprávať. Toto sa mi nepáči." zamračil sa nespokojne Mason. Ženy môžu mddzi sebou bojovať, ale len pokiaľ sa ho to netýka.

****

Medzitým mala doma Savannah s mamou stále tichú domácnosť. Mama dokonca odmietala vyjsť z izby.

Na ďalší deň to Savannah celé prestalo baviť. Byť utečencom a skrývať sa nie je nič jednoduché.

Asi o piatej ráno vybehla z domu. Chcela si celá frustrovaná zabehať. Nemohla spať celú noc.

Ničilo ju, že nevie nič ani len od svojich šéfov a spolupracovníkov. Ten krátky hovor bol pre ňu jediným spojením s vonkajším svetom. A to jej v žiadnom prípade nestačilo.

Kopla do blízkej kopy smetí a zanadávala. Jej život sa dojebal vo chvíli, keď súhlasila s tou skurvenou misiou. A potom ešte raz, keď začala nosiť výsledky.

,, Do piči! "nadávky sa jej rinuli z úst počas celého behu. Nedokázala svoju frustrovanosť zastaviť.

Bežala až kým sa nestratila v uličkách a nemala pocit, že zablúdila. Našťastie to bol len pocit. O pár minút dorazila pred dom, ale vojsť sa jej nechcelo.

Sadla si na hojdačku pred domom a snažila sa zabúdať. Na minulosť aj súčasnosť.

Nebavilo ju to tu. Potrebovala rozptýlenie, aby tu dokázala žiť do súdu.

,, Zlé ráno? "ozval sa za ňou známy hlas a ona sa len uchechtla.

,, Sleduješ ma?" vyštekla nepríjemnejšie ako chcela.

,, Nenamýšľaj si. Prišiel som po Fletcha, ale vidím, že nie si vo svojej koži. To som ťa včera až tak vyviedol z rovnováhy? " uťahoval si z nej.

,, Som unavená z tohto mesta. A to ho ani poriadne nepoznám." povzdychla si. Nikdy v živote nedokázala obsedieť na mieste a teraz k tomu bola nútená.

,, Môžem ti ho priblížiť ak chceš. " chytil sa príležitosti.

,, Nevzdávaš sa, však? "zasmiala sa porazene. Nemala v pláne sa s ním znovu stretnúť, ale asi boli jej predsavzatia nanič.

,, Nevzdávam a zároveň ti robím láskavosť. Čo by si ešte chcela?" opýtal sa milo.

,, Vlastne nič. Súhlasím. Priblíž mi toto skurvené mesto."porazene zakrútila hlavou.

,, Dobre, zajtra pre teba prídem. Buď prichystaná." povedal s úsmevom a vošiel do domu.

Savannah tam sedela, aj keď odišli. Mala by si doniesť aspoň nejakú knihu, keď už sedí pred domom ako nejaký bezdomovec.

O pár minút sa dvere pri nej otvorili a von vyšla jej teta. Pravdepodobne išla do práce.

,, Čo tu tak sedíš? A odkedy si vlastne tu? Veď je len pol deviatej. "pozrela sa na svoje hodinky.

,, Bola som si zabehať." odpovedala krátko.

,, Ak ide o to s tvojou mamou, netráp sa. Ju to prejde, len sa s ňou musíš porozprávať. Nemôžte byť obe ako malé deti. "poučovala ju a Savannah si nestihla hryznúť do jazyka.

,, Tak ako ste si to tie roky riešili vy?" opýtala sa arogantne a teta si musela povzdychnúť.

,, Chcela som ti len pomôcť. Stačí povedať, keď nemáš záujem. " chystala sa odísť, no Savannah ju zastavila.

,, Prepáč, nemyslela som to tak. Len som teraz podráždená. " kajala sa pred ňou, hoci jej to bolo ukradnuté.

,, V poriadku. Viem, že si na mňa nepamätáš, takže musí byť zvláštne žiť u cudzích. Čo keby som ťa dnes zobrala na obed? Nechcem bojovať s človekom, ktorý u mňa býva. Porozprávaš mi veci o sebe a ja o mne a sestre. Čo hovoríš?"usmiala sa na ňu a čakala na jej reakciu.

,, Dobre. Budem rada, a ešte raz prepáč." súhlasila Savannah. Musí sa začleniť, keďže tu má byť niekoľko mesiacov.

,, Dobre, obleč sa a ja pre teba prídem okolo 12tej. Fletch ani Ronnie nie sú doma, takže sa aspoň vyhneme problémom s nimi. "usmiala sa teta a pomaly sa vydala k autu. Už teraz skoro meškala.

Savannah si len povzdychla a vošla do domu. Zamierila do svojej izby, kde sa mohla v pokoji hodiť pod sprchu.

Premýšľala nad všetkým, ale jediné, čo mala pred očami, bol chlap, ktorého nenávidela. V hlave mala jediné želanie. Aby ho konečne odsúdili a ona sa mohla vrátiť k práci, ktorú tak miluje a zároveň nenávidí.

Ricalde bol chlap, ktorý jej ukázal ako dokáže niekto vyjebávať s políciou a zároveň ako môže jednu z nich svojim spôsobom zbožňovať. Bol to mizerný bastard.