Chyba

Prvá fáza

Plán bol jednoduchý. Nič čo by sa dalo pokaziť, nie? Jediné, čo Mason musel spraviť bolo presvedčiť ju. To však nevedel akú povahu tá žena má.

Savannah sa nasledujúce tri dni správala tak, ako to robila vždy pred svojimi blízkymi. Ako mŕtvy chrobák. Jedine správanie Fletchera sa zmenilo. V jednom kuse sa na ňu mračil, čomu veľmi nerozumela. Veď sa spriatelili, nie? Ale nejak ju to nezaujímalo.

Vlastne jej to bolo úplne jedno. Hlavné je, že nemusí riešiť zbytočné sračky niekoho ďalšieho.

Savannah sa tam však nudila. Bola zvyknutá na akciu a vzrušenie. Toto mesto bolo nudnejšie, než si predstavovala. S mamou sa snažili to tu spoznať, no nevideli nič, čo by stálo za reč. Navyše rodina na nich kašľala. Žili tam len ako ďalší nájomci. Teda Savannah sa tak cítila. Jej mama bola nadšená, pretože jej vzťah so sestrou sa zlepšil. Pomaly ale isto.

Ďalší deň bol pre Savannah rovnako nudný. Až do momentu, kedy nevyliezla z postele, aby sa nešla naobedovať.

Schádzala po schodoch, mala na sebe len dlhé tričko ktoré jej siahalo do polovice stehien, a bola rozospatá. Preto nezachytila situáciu dolu.

,,Takže Mason? Moja dcéra sa o tebe nezmienila. "jej mama sa usmievala ako slniečko na chlapa, ktorý jej venoval svoj najlepší a najpresvedčivejší úsmev. Nečakal, že hneď stretne jej matku.

,, Tu ju máme! Poď nám to vysvetliť!" rukou ju mama volala k nim.

,, Savannah, prečo si mi nič nepovedala o tomto sympatickom mladom mužovi?" opýtala sa jej žmurkajúc, akoby jej niečo spadlo do oka. Vyzeralo to viac než zvláštne, ale Savannah bolo jasné o čo mame ide.

,, Je to Fletcherov kamarát. Čo som ti o ňom mala povedať?" nenechala sa zaskočiť, hoci túto situáciu neočakávala. Nemyslela si, že by ju ten chlap dobrovoľne vyhľadal. Aj keď to nemal ťažké.

,, Len jeho kamarát?" zakmitala na ňu obočím a Savannah mala chuť ju odtiaľ vykopnúť. Toto v žiadnom prípade nečakala. Nechcela vidieť svojh mamu-dohadzovačku v akcií.

,, Áno. Čo ti mám k tomu povedať?" opýtala sa so založenými rukami, pričom Mason si uvoľnene užíval toto divadielko.

,,Dobre deti. Nechám vás teda samých. Ale my dve sa ešte porozprávame." venovala im veľavravný úsmev a zmizla v chodbe.

Savannah chvíľu pozerala na miesto, kadiaľ zmizla, no potom premiestnila pozornosť na chlapa pred sebou.

Bez slova ho schmatla za lakeť a vytiahla von na prednú verandu. Jej mama bola schopná ich špehovať a to sa jej nehodilo.

,, Čo tu chceš? Nemyslela som si, že si typ chlapa, ktorý má ženy na viac použití. "založila si ruky na hrudi a skúmala ho. Nemala poňatie prečo tam je. Páčilo sa mu aká je bezprostredná a otvorená. Hovorí veci na plnú hubu, tak ako by to malo byť.

Mason si ju okato prezrel a neušlo mu nič. Ani krátkosť jej trička, ani to, že nemá podprsenku. Tá žena by takto takmer na ulici stáť nemala. Jej to však vôbec neprekážalo.

,, Väčšinou ich nemám, ale ty si ma zaujala. "usmial sa a zvolil si rovnaké vyjadrovanie ako používa ona.

,, Pozri, sex bol dobrý, ale myslím, že tam to skončilo. Tak prečo si tu? Popravde. Nebodaj ťa prinútil môj bratranec?" napadlo ju zrazu.

,, Nie som tu preto, čo si myslíš. " povedal jej a ona si ho zmätene prezrela. Nerozumela mu a to sa jej neostávalo často.

,, A prečo? Nerozumiem tomu. "

,, Chcem odvetu! Vyhrala si. Porazila si ma. A asi si mala pravdu, znášam to horšie, ako som v tú noc priznal. " povedal jej a ona sa zasmiala.

Milovala výzvy a tento chlap ju vyzýval reagovať už len tým, že bol tu.

Mason ju odhadol správne. Stačí správna návnada a skočí mu priamu na udicu.

,, Chceš, aby som ťa znovu porazila? Veľmi rada ti ešte trošku znížim ego." usmiala sa a pristúpila k nemu. Čakala, ako jej odpovie. Čakala, aký charakter ten chlap má.

,, Toto je výzva pre oboch, Van. A tentokrát chcem niečo väčšie. Prijímaš alebo máš strach, že si zlomíš necht?"opýtal sa so zdvihnutým obočím a tiež k nej pristúpil.

,, Nemáš ani tušenie s čím sa zahrávaš! Povedz mi kedy a kde a budem tam. Uvidíme, kto bude nakoniec plakať nad zlomeným nechtom." usmiala sa provokujúc ho. Stáli od seba asi 20 centimetrov a pozerali si navzájom do očí.

Niekto by si moho myslieť, že hrajú hru kto skôr žmurkne, no Adalyn, Fletcherova mama, si to vyložila inak.

,, Mason, čo tu...? Ach, prepáčte." usmiala sa na nich celá červená. Nechcela ich vyrušovať.

,, Nič sa nestalo, Adalyn. Som na odchode." povedal jej bez toho, aby odtrhol pohľad od Savannah.

Pristúpil k nej a objal ju bez toho, aby to vyzeralo nápadne.

,, Zajtra o 10 pre teba prídem. Nemeškaj. "povedal a jednou rukou ju pohladil cez chrbát až na zadok tak, aby to Adalyn nevidela. Savannah sa mala chuť od neho odtrhnúť a vraziť mu za tú trúfalosť, no pred tetou mu nemohla nič urobiť.

,, Dovidenia." povedal Adalyn a dal jej pusu na tvár.  Bol pre ňu ako ďalší syn, takže to nebolo nič nezvyčajné. Ešte venoval jedno mrknutie Savannah a mohol spokojne odísť. Dosiahol čo chcel

V aute ho čakal Fletcher, ktorý si neodpustil skeptické povzdychy, keď sledoval situáciu pred domom.

,, Bolo to celé nutné?" opýtal sa Masona, keď nasadol do auta.

,, Samozrejme. Ak by nebolo, tak nič z toho nerobím. Viem predsa, čo robím, tak si odpusti prosím ten tón. Dostal som jh presne tam kam som chcel. Už len stačí zvýšiť hru. "

Prvá fáza ukončená. Pomyslel si v hlave.

Tie ďalšie už budú o niečo zložitejšie.