*OLD* Countryhumans Oneshots

Smrteľné hádanky

(Z P. Veľkej Británie)

Zobudil som sa v bielej miestnosti. Bola tam biela stolička. "Posaď sa." povedala osoba pod čiernym svetlom. Nemohli ste to nazvať tieň, aj keď to bolo také čierne, že toho človeka nebolo vôbec vidieť. Opýtal som sa "Kto si?" Nepohol sa. Ďalej sedel chrbtom ku mne, aspoň myslím. "To sa dozvieš." povedal a dodal ",mám pre teba hádanky. Tu je prvá z nich

V jednej chalúpke žil muž, žena a ich 5 dcér. Žena aj dcéry mali chorobu. Tá choroba bola v tej dobe smrteľná a nedala sa liečiť. Všetky umierali, ale muž mal peniaze iba na jednu rakvu.
Čo urobí?"

Rozmýšľal som a povedal "Pohľadá čarodejnicu." Zrazu som začal padať do čierňavy. Zase som spadol na stoličku. O pár metrov bola hranica kruhu. Za kruhom bola temnota. "Keď ťa dostane, odídeš niekde, odkiaľ už na teba nikto nedosiahne. A viem, že tam nechceš byť. Máš ešte niekoľko pokusov. Keď uhádneš, kruh okolo teba zmizne a zase bude svetlo. Takže skúšaj ďalej." povedal muž v tieni. Mal dosť hlboký hlas. Ale mal som pocit, že nie je jeho. 'Brit... Vráť sa mi. Ты мне нужен (ty mňe nužen - potrebujem ťa aspoň podľa Google prekladača).' začul som Sovietov hlas. Chytil som sa za srdce a začal slziť. If I will end up in the darkness... I will die. Došlo mi to. Došlo mi čo myslel, tým miestom, kde na mňa nikto nedosiahne. Pozrel som sa zase na muža v tieni. Mal som pocit akoby sa na mňa pozeral. "Kúpi jednu rakvu a pochoval všetky do nej."
Zase som spadol a zase sa objavil na stoličke. Kruh sa zmenšil. Panikáril som. Začal som dychčať. Nakoniec som sa však ukľudnil slovami 'I've been through worse.' Zase som porozmýšľal nad odpoveďou. "Spopolní ich a nasype ich popol do tej rakvy." odpovedal som.
Zase temný tunel a zase biela stolička. Temnota bola odo mňa už iba na 3 kroky. Roztriasol som sa. A potom som dostal tušenie. Záblesk toho, čo by mohla byť odpoveď. Aj keď pri týchto hádankách to môže byť čokoľvek. Ale vyskúšať to môžem. "Zapáli dom a všetkých v ňom." Zavrel som očil.

Objavil sa modrý záblesk. Oči som otvoril. Temnota už nebola. Vydýchol som si a pozrel sa na muža v temnote. Teraz z tej temnoty vytŕčal chvost psa. "Nie všetky dcéry boli dcérami. Jedna bola synom. Nakazila sa chorobou aby sa oslobodila. Tá choroba bol jed. Ale omylom ho užili všetci a teraz pomaly umierali. Aby ich utrpenie sa skončilo, otec musel dom zapáliť a s ním všetkých dnu. To bola tá rakva, na ktorú ako jedinú mal peniaze." povedal a zakýval chvostom. Trochu krvi z neho vytieklo. Potom začal "Teraz ti dám druhú hádanku

Kráľ mal 3 synov. Všetci mali narodeniny v ten istý deň. V jedny ich narodeniny dal kráľ popraviť dve matky. Koľko mali synovia rokov?"

Rozmýšľal som. "Mali dva roky." povedal som. Padal som tmavou dierou. Zase som spadol na svetlú stoličku. "Au!" sykol som a pozrel sa na moju ruku. Tiekla mi krv z lakťa. Začal som dychčať. "Великобритания [Velikobritanija]!" začul som. "Soviet union!" rozplakal som sa. Pritiahol som k sebe kolená. 'I don't want to die.' nariekal som vo vnútri. Muž v tieni sa pohol a podal mi vreckovku. "Neboj, môj tmy závoj ti neublíži." povedal mi. Vzal som si vreckovku a vysmrkal sa. Medzitým sa na mojom lakti obajvil obväz. Upokojil som sa a zase začal uvažovať. Témou bola zase smrť. Možno to bude znova odpoveď. "Nenarodili sa. Boli potratení." zaznela moja odpoveď.

Zablikalo modré svetlo a tma zmizla. Teraz bolo z muža vidieť okrem chvosta aj časť krídel a nôh. Teraz som vedel, že je otočený chrbtom. Zakýval svojím chvostom a trochu rozprestrel krídla. Zase začal vysvetlenie "Kráľ mal jednu malú úchylku a to, že rád sledoval ako boli ženy vo väzení zneužité. Raz však dve napadli strážnikov a zabili ich. Za to ich dal popraviť. Predtým však deti potratili." Zase z neho kvaplo trochu krvi a aj zo mňa. Pozrel som sa na miesto odkiaľ kvapkala. Bolo to z druhého ramena. Obväz sa za chvíľu objavil aj tam. Pozrel som sa na moje oblečenie. Prečo som tu bosí? Pozrel som sa na muža v tieni. On začal ďalšiu hádanku.