Mágia (1. časť)

196 8 3
                                    

Magic AU

(Z P. Slovenska)

Dnes sa konal záver osláv konca leta. Už boli súťaže reprezentantantov všetkých 150 škôl mágie. A teraz prišiel deň výberu študentov. Bola to bratova aj moja posledná šanca ako sa dostať na nejakú magickú školy bez testov. A dúfali sme, že nás vyberú, aj keď sme vopred vedeli, že nemáme takmer nijakú šancu. Výber študentov sa prebiehal takto - čarodejník prišiel k strieborno- zlatému oltáru naplnenému vodou a nechal do tej vody prúdiť svoju mágiu. Vo vode sa mu potom ukáže tvár študenta, ktorý potom ide na školu, ktorú prezentuje ten mág. Báli sme sa, pretože najväčšiu šancu majú krajiny, u ktorých sa prejavila mágia. A u mňa a brata sa zatiaľ neprejavila. Dúfali sme, že nebudeme musieť robiť tie testy. Mama ich musela robiť a hovorila, že boli príšerné. Pri testoch ťa totiž testujú na určitý druh mágie - telekinéza, telepatia, oživovanie neživých predmetov atď. Nechceli sme aby to jeden z nás musel robiť. Pozorne sme načúvali a pevne sme sa držali za ruky. Ale nebáli sme sa testov až tak ako odlúčenia.

Už išlo iba posledných 32 mágov. Boli sme v obrovskom strese. Hovorím boli lebo vždy sme vedeli, čo cíti ten druhý. Mali sme silné dvojčenské puto.
Prišiel Mongolsko ako 1. z 32 mágov. Vypustil mágiu do vody v oltári. Tu sa asi nieč stalo, pretože sa začal radiť s ostatnými mágmi a veľmágmi. Začal sa ozývať šum. Krajiny sa rozpávali čo sa tam mohlo stať. Tu Mongolsko ukázal gesto aby všetci stíchli. Nastalo ticho. Prehovoril. "Takže do Kláštora v Daeris [deris] ide Česká republika." brat mi pustil ruku a venoval mi pohľad. Ja som sa usmial. Aspoň jeho vybrali. Krajiny sa začali zase rozprávať. Znova ich utíšil gestom. "A Slovenská republika je vybratý tiež." povedal.
Bol som v šoku. Ešte nikdy som nepočul, že by vybrali dve krajiny. Pozrel som sa na brata. Aj on bol prekvapený. "Prosím aby prišli za pódium." zakričal.

Prišli sme za pódium. Tam nás už čakal Mongolsko a veľmágovia - OSN, NATO, EÚ a ASEAN. Prehovoril ASEAN. "Začarovali ste oltár alebo vodu?!" vyštekol. My sme sa zľakli. EÚ sa ozvala "Nemohli začarovať oltár ani vodu lebo nemajú ešte odomknutí magický potenciál. Pred mesiacom som to skúšala."
"Požiadalo ste niekoho staršieho aby to urobil?" opýtal sa OSN. "Nie." povedali sme. "Klamete." povedal ASEAN. "Nemôžu klamať. Všade sú tu runy pravdy." povedal NATO. "Nedá sa nič robiť. Mongolsko ich vezme oboch." povedal OSN svoj finálny verdikt. "Dobre. Teraz môžete ísť." povedala EÚ. Uklonili sme sa a odišli odtiaľ. Prišiel k nám Mongolsko. "Máte deň na rozlúčku s rodinou. Zajtra si pobaľte všetky veci a na druhý deň skoro ráno odchádzame do Daeris." povedal.

Prišli sme na lúku mimo pódia. Čakala tam na nás mama. "Som tak rada, že vás vybrali." povedala. Objala nás. "Ako rýchlo ste vyrástli." povedala so slzami v očiach.

¤°Timeskip°¤

Rozlúčili sme sa s rodinou, ktorá ešte ostala v meste. Čiže - mama, babka a strýko. Sesternice Maďarsko a Rakúsko boli už na školách mágie. Maďarsko na Onixovej Univerzite kde sa špecializujú na let na drakoch a Rakúsko na Wortei [vortej] kde sa špecializujú na hudbu. A teraz sme sa vybrali na ďalekú cestu vlakom do mesta Frihling a potom na koňoch do lesa Daeris.

¤°Timeskip°¤

Boli sme vo vlaki asi tak v polovici cesty. Môj brat sa opýtal Mongolska "Aký druh mágie okrem všoebecnej sa budeme učiť?" Odpovedal mu "Špecializujeme sa na premenu na zvieratá." Ďalej sme sa veľmi nerozprávali. Iba sem tam sme si povedali nejaký vtip alebo hádanku.

¤°Timeskip°¤

Už sme boli dve hodiny v sedle a mňa z toho bolelo celé telo. "Tak a sme tu. Vitajte v Daeris- v lese zvierat." povedal Mongolsko. Nadýchol som sa. Vedel som, že sa mi tu bude páčiť. Pozrel som sa na brata. Ten mal asi rovnaký pocit.
Prišli sme do kláštora. No, nebol to tak úplne kláštor. Vyzeralo to skôr ako Zakázané mesto v Číne. Pekná brána z kameňa natretá na zeleno s malými kúskami modrého a hnedého skla. Vyzeral ako keby do toho lesa patril. Keď sme vošli dnu tak som bol užasnutý. Bolo tam krásne. Boli tam malé záhrady a v nich ovocné stromy. Všimol som si hrušku, jabloň, slivku a aj marhuľu. Boli tam aj okrasné záhradky s bukmi, gaštanmi a tismi. Zosadli sme z koní a odviedli ich do stajne. Tu k nám priletel orol. V momente sa vytvorilo okolo neho svetlo a ukázala sa Poľsko. "Ahojte!" pozdravila. "Ahoj." pozdravili sme sa z bratom. "Tak dobre Poľsko, keď už si tu tak ich môžeš zaviesť na ich izby." povedal. "Oky doki." povedala. "A pán Mongolsko. Kedy vyriešime to s tou... Mágiou?" opýtal som sa. "Zajtra." povedal.

¤°Druhý deň°¤
(Z P. Česka)

Vzali nás k dvom miestnostiam. Je to tu. Odomykanie mágie. Aby sme sa pochopili tak každá krajina ovláda 2 z 9 elementov - oheň, voda, zem, vzduch, rastliny, ľad, kov, svetlo a temno. Odomykanie prebiehalo tak, že vás posadili do miestnosti s krabičkami, v ktorých boli fragmenty mágie. Ktoré 2 zareagujú budú vašimi elementmi. Ale môžu to robiť iba školy mágie.
Slovensko odviedli do druhej miestnosti a mňa do prvej. "Sadni si do stredu na ten kruh a potom si zavri oči." povedal jeden z učiteľov. V miestnosti bol už spomínaný kruh. Bol tam aj stôl s krabičkami. Sadol som si do kruhu. Zavrel som si oči ako mi povedal. Nemyslel som na nič. Potom som sa myšlienkami uberal k elementom. Zrazu sa mi pred očami zjavilo svetlo. Praskajúce, slnečné, biele aj vo všetkých farbách dúhy. A potom som videl vlny, dážď, oceán.

Svetlo. Nedokážeme bez neho žiť. Dokáže preraziť temnotou a privádza nový život. Ale zároveň vie oslepiť, priviesť človeka do šialenstva a berie si svoj dar života. Temnota ho dokáže zastrieť. A predsa len, keď zájde slnko tak sa vždy na druhý deň znovu zjaví.

Voda. Ani bez tej sa nedá žiť. Uhasí oheň, odplaví zem, skoroduje kov a rozpustí ľad. Dáva priestor na život. Ale oheň ju odparí, zem ju zasype, kov ju uzavrie a ľad ju zmrazí. Je to sila, ktorá dokáž ničiť aj tvoriť.

Otvoril som oči. Predo mnou bolo svetlo a okolo neho sa točila voda ako prstence.

¤°Medzitým°¤
(Z P. Slovenska)

Podľa pokynov som si sadol do kruhu. Bol nervózny. Zavrel som oči a vypol mozog. Začal som myslieť na elementy. A tu sa zjavil vesmír a oheň.

Temnota. Bojíme sa jej. Dokáže ju preraziť svetlo. Je deštruktívna ale zároveň aj jemná a tvorivá. Zatieňuje svetlo a posúva nás vpred. Bola to temnota, ča sa pred biliónmi rokov zhlukla a spolu z ostatnými elementmi vytvorila vesmír. A má v ňom aj najväčšou moc. Už od začiatku podnecovala našu fantáziu. A aj keď to tam nevyzerá tak nám pomáha až doteraz.

Oheň. Veľmi divoký živel. Je ho ťažké skrotiť. Voda ho uhasí, zem zasype, vietor sfúkne, ľad zmrazí. Ale je poddajný a dokáže liečiť. Vďaka ohňu môžeš prejsť po Sibíri iba v tričku a kraťasoch nez toho aby si zamrzol. Odparí vodu, zapáli zem, podpáli vzduch a roztopí ľad. Dokáže tvoriť aj ničiť a tak treba dávať pozor.

Otvoril som oči. Videl som špirálu ohňa a v nej srdce z temnoty.

Vyšiel som von. Tam už čakal brat aj Mongolsko. "Dobre. Ukážte mi vaše elementy aby som vás vedel zatriediť." povedal. "A ako to máme urobiť?" opýtal som sa. "Len myslite na vaše elementy a objavia sa." povedal. Zavrel som oči a myslel na oheň a temnotu. Otvoril som ich. V ľavej ruke som mal temné srdce a v pravej ohnivú špirálu. Brat mal v pravej ruke vodné prstence a v ľavej svetelnú guľu. Pozrel som sa na Mongolsko. Bol prekvapený. "Toto som ešte nevidel." povedal. "Ale nič. Idem vás prihlásiť. Zajtra sa začína vaše zaúčanie. Neskôr budete vedieť ako ich používať." povedal.

Druhá časť bude neskôr. Zatiaľ sa majte.

*OLD* Countryhumans OneshotsTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang