*OLD* Countryhumans Oneshots

Vianoce u CH

Špeciál. Neručím za to ako (ne)kvalitne to bude napísané.

(Z P. Slovenska)

Vianoce trávime každý rok u babičky. Na stole nechýbajú potraviny, ktoré zvykneme podľa tradície jesť na Vianoce. Čiže oblátky, med, zemiakový šalát a ryby. Aj keď všetci obľubujeme iné. Ale teraz si to nevšímame. Strýko -  Rakúsko-Uhorsko začal niečo maďarsky počítať tak som sa ho rozhodol trochu podpichnúť. "Egy, kettõ, három (neviem maďarsky mám to z prekladača),..." povedal. "Naserem maďárom." dodal som. Mama ma capla po ruke a strýko na mňa vrhol zlostný pohľad. Babička - Habsburská monarchia - začala spievať koledu a brat sa k nej pridal. Nakoniec sme spievali všetci. Keď sme dospievali tak sa ozvala babička "Rodina by nemala byť rozhádaná. A už vôbec nie na Vianoce.". Ospravedlnil som sa preto strýkovi a on na to iba kývol rukou. "Však, sranda musí byť. Ale mal si ma na tento vtip upozorniť." povedal. Narozdiel od iných dní, teraz bol s tým v pohode. Ja som sa usmial a potom sme sa všetci pomodlili.

(Z P. Nemecka)

Sedel som v obývačke s otcom, dedom a staršími súrodencami Východným a Západným Nemeckom. Dávali sme si medzi sebou darčeky. "... toto je pre teba braček, a toto pre vás Vater [otec]." povedala Východné Nemecko. Podala mi zabalenú krabicu. Opatrne som ju rozbalil. Otvoril som ju. Dnu boli rôzne knižky a malá vedecká sada. "Danke [ďakujem]." povedal som. Otec otvoril svoj balíček. Bola v ňom kravata a malá brošňa so sokolom. "Danke." povedal s nechuťou. Ľutoval som sestru. Otec ju nemal rád, pretože bola komunistka. Ale ona ho mala rada.
Neskôr som vzal menšiu krabicu a išiel som dole schodmi. Chcel som to dať Rusku. Dole ma zastavil dedko. "Kam ideš s tou krabičkou?" povedal. "Za kamarátkou." povedal som. "Tak dobre." povedal. Ja som sa obliekol a odišiel. Skontroloval som cedulku. Pre veľmi špeciálnu dievčinu tam bolo napísané. Skontroloval som či to tam je. Bolo to tam. Otec to nevzal. Strčil som to do darčekovej tašky a išiel k domu Sovieta, ale obchádzkou.
Zaklopal som na dvere. Otovril mi Soviet. "Dobryj večer! Čo ťa k nám privádza na Vianoce?" povedal. "No vojdi dnu." dodal a vtiahol ma dnu. "Iba som prišiel dať Rusku darček ale keď inak nedáte." povedal som. Rusko sedela v obývačke a pozerala telku. Ostatní je súrodenci tam neboli. Ja som si dal dole kabát a čiapku. Vošel som do obývačky. Soviet ostal na chodbe. Otočila sa ku mne. "Ahoj. Dúfam, že sa ti bude páčiť." povedal som. "Ďakujem." povedala, keď som jej to podal. "Veselé Vianoce." dodal som. Vybrala krabičku a otvorila ju. Chytila ju do ruky môj darček. Náramok, ktorý som jej vyrobil.
(Pre predstavu)

Rusko sa ku mne otočila a tuho ma objala. "Ďakujem, ďakujem, spasiba. (?idk ja sa učím nemčinu, keď už ma opravte)" vykrikovala. Asi ma objala veľmi tuho lebo som sa začal trocha dusiť. Rusko si to všimla a pustila ma. "Prepáč. Asi som ťa stisla medvedím stiskom." povedala a zasmiala sa. "To nevadí." povedal som a tiež som sa zasmial. "Nepôjdeme sa prejsť? Vonku pekne sneží." povedal som. "Dobre. Tak poďme. Oci, idem von!" zakričala. "Dobre, ale do polnoci nech si doma!" zakričal naspäť, ale to už sme sa presunuli k dverám.