*OLD* Countryhumans Oneshots

Stopy v koži

Fantasy AU (Rebooted)
- v tomto AU dokážu Countryhumans privolať schopnosti rôznych mýtických bytostí. Keď používajú svoje schopnosti, väčšinou zmenia svoj vzhľad napr. im narastú rohy alebo žabí jazyk atď. Oni však hovoria, že majú krv tej danej bytosti, napr. Impa alebo Doonie.
Takisto, v tomto príbeh NIE JE ale opakujem NIE JE nič čo by malo byť zobraté ako zoofília. Takže škrabkanie kocúra = škrabkanie kocúra.

-obdobie druhej sv. vojny-

(Z P. Slovenského štátu)

Vzal som granát a hodil ho medzi stromy. Ozvalo sa slovo bum a vyskočil odtiaľ Nemecko - môj nadriadený. Hodil mi naspäť ten granát. V tomto stave mohol ublížiť, iba keď spadol na vás, a to by ani nevybuchol. Nemalo v ňom čo. Začal som si s ním zo srandy hádzať. "Hlavne opatrne!" povedal Nemecko. "Ja viem. Ale občas rád pľujem do tornáda." odvetil som mu. Reich sa zaškeril "To nie je nikdy dobrý nápad." Ja som sj to dobre uvedomoval, ale robilo mi občas dobre, riskovať svoj život. Asi preto som robil pyrotechnika, aj keď som bol celkom mladý. Mal som iba 22 rokov. To je celkom málo na Countryhumana. Chytil som granát zase do ruky. "Neboj sa, na bojisku taký nezodpovedný nebudem." ukľudnil som šéfka. On iba zamrmlal "To dúfam." a odišiel preč. Ja som si s tým ešte trochu zahádzal a potom som odišiel naspäť do hlavnej budovy. Sadol som si k papierom na mojom stole. Vzal som si moje okuliare na čítanie, ktoré mali iba jedno sklo. Na pravé oko som zle videl na blízko. Ale ľavé bolo zdravé. Za to som odtiaľ vybyl to sklo. Síce teraz vyzerali trochu divne, ale mne to bolo jedno. Hlavne, že boli použiteľné. Prvý bol o úplných zbytočnostiach, ktoré mi ani nebolo treba. Tak som ten papier iba zahodil do koša a začal čítať ďalší. Trochu ma to bavilo, ale tešil som sa, že otestujem bombu, ktorú som vyrobil. Tak som sa tešil. Miloval som pyrotechniku. Hlavne to aký zmätok a deštrukciu spôsobujú. Miloval som to.
Konečne som skončil s papierovaním a vypadol z kancelárie. Namieril som si to rovno do laboratória. Reich mi chcel dať tím, ale ja som odmietol. Radšej pracujem sám, niektorý ľudia ma iritujú pri práci.

Navliekol som si biely plášť a nasadil ochranné pomôcky. Pripravil som si náčinie, chemikálie a všetky odmerky. Počítal som množstvo dusičnanu amónneho, ktoré som potreboval, tiež aj iných chemikálií. Vzal som už pripravený mechanizmus spustenia a vložil ho na miesto. Do obalu som vložil výbušnú zmes a celé to uzavrel. Položil som nohu do predu a urobil ňou polkruh. Z neho sa vytvoril kruh, v ňom sa objavil symbol a z neho vyleteli čierne hviezdičky. Z chrbta mi vyrašili čierne krídla, z hlavy rohy a z nich naklonená čierna svätožiara. Popraskaná. Mám krv Padlého anjela. Kríženca anjela a démonského stvorenia, ako je Víla, Imp, Incubbus/Sucubbus atď. Tak ako anjel som dokázal lietať a ovládať vzduch a tak ako démonské stvorenie som dokázal ovládať oheň a samozrejme, to ma robilo aj voči ohňu imúnnym ak som bol v tejto forme. Obalil som bombu vo vzduchu. Bola to fragmentačná bomba, a tiež dosť jemná. Trebalo ju preniesť veľmi opatrne. Toto mal byť iba test. Finálna bomba bude iná. Ale nie veľmi odlišná. Vzal som všetko potrebné na jej detonovanie a iné potrebné pomôcky. Udržiaval som bombu vo vzdušnom obale vznášať sa nad zemou. Išiel som von na testovacie miesto.

Testovacie miesto bol jeden veľmi starý a utajený komplex budov. Testovali sa tu rôzne zbrane a stroje. Prišiel som na najprázdnejšiu časť. Nebolo to nič za čo by som sa vedel schovať v prípade, že by niečo bolo zle. Ale nestaral som sa o to. Bol som príliš pyšný na to aby som o tom premýšľal. Nastavil som všetko potrebné. Zahájil som detonáciu a odletel do bezpečnej vzdialenosti. Ale zrazu som si niečo uvedomil. Toto nebola bezpečná vzdialenosť. Tá bola o niekoľko metrov ďalej. A už som bol zase človekom. Chcel som sa premeniť a odletieť ďalej, ale tu to prišlo. Takmer ohlušujúci, stále však veľmi silný výbuch. Šrapnely lietali. V samotnom šoku som však necítil bolesť. Iba som bol stuhnutý a kril sa ako sa dalo. Prach a iné veci ma oslepili. Potom som odpadol.