*OLD* Countryhumans Oneshots

Moja milá

SlovenskoxSlovinsko
(Nie je to incest. Nie sú príbuzný.)

(Z P. Slovinska)

Sedel som na lehátku v záhrade. Bolo leto, veľa slnka. Proste pohoda. So Srbskom som popíjal pivo. "Tak, ako to ide?" opýtal som sa ho. "Celkom dobre. Tento týždeň pôjdem s Kanadou na dovolenku. Postaráš sa o Justena?" povedalo. Justen bol ich pes. Francúzsky buldoček. Ale štekal akoby mu pri narodení namontovali do hrdla megafón. Zatiaľ ešte Kanada nebola tehotná, a deti neplánovali. Aj tak boli roztomilý pár. "Dobre. Postrážim Justena." povedal som. "Okej. Privediem ti ho dnes večer. Dám ti aj inštrukcie ako sa oňho starať. Ver mi. Keby som vedelo, že bude tak náročný, vzalo by som jazvečíka." dodalo. 'Čo som si to navaril.' pomyslel som si.
Srbsko prišlo večer a priviedlo Justena. "Takže vrátime sa poňho o dva týždne v utorok. Tu máš granule. Daj mu raz za deň a to ráno. Do nich mu zamiešaj psiu salámu nakrájanú na plátky. Na kocky ju odmieta jesť. Tu máš aj tú salámu. Keď si ľahne na tvoj gauč zlož ho, ale musíš ho chytiť za šiju. Tu máš jeho pelech. Na prechádzku s ním treba ráno, poobede a večer. Aj keď na to nevyzerá je veľmi aktívny. Nedávaj mu zvyšky z obeda, ale raz do týždňa mu daj zemiak. Najlepšie varený. Keď bude škrabať na dvere tak ho pusti na záhradu." povedalo. "Ak budeš niečo potrebovať tak zavolaj. Ahoj." dodalo, dalo mi Justena a odišlo k autu.
(Pre predstavu)

Vzdychol som si a dal všetky veci do domu. Hneď ako som Justenovi odopol vôdzku tak sa rozbehol a ľahol si na gauč. Ja som k nemu prišiel a chytil ho za šiju. Lenže keď som ho položil tak na mňa začal ceriť zuby, a keď som si sadol tak ma kúsol do palca. "Au! Ty jeden malý sviniar!" zakričal som. Podľa mňa ma Justen mal v paži. 'Ešte sa uvidí kto je tu šéf.' povedal som si v hlave.
Večer som mu ukázal pelech. Ľahol si doň, ale aj tak som ho ráno našiel na gauči. Vzal som jeho misku na vodu a napustil som ju tam. Hneď sa išiel napiť. Potom som ho vzal na prechádzku. Bolo celkom pekne, ale vedel som, že neskôr bude pršať. Pekne pri mne išiel. Mal som aj sáčky. Okolo mňa sa prehnal pes. "Lynxi! K nohe!" začul som. Pes sa otočil a rozbehol sa k svojej panej. Poznal som ten hlas. Bola to Slovensko. Bol som do nej zamilovaný až po uši. Bola krásna dlhovláska, aj keď končeky vlasou mala zafarbené na čierno. Prišla ku mne aj s Lynxim - zmeskou, ktorá sa podľa nej tak trochu podobala na rysa. Justen zaštekal. Usmiala sa. "Dnes máme pekné ráno. Vidím, že ti Srbsko dalo na starosť Justena." povedala. "Áno." povedal som a očami som sledoval jej pevný zadok, štíhle boky a plné prsia. "Odpovieš mi na otázku alebo si ma budeš ešte dlho takto obzerať. Vyzeráš ako môj pes keď je lačný." povedala. "Prepáč." povedal som a pozrel sa do jej nebesky modrého oka. Nenosila make-uo ako iné ženy, a aj tak krásou väčšinu z tých čo som poznal prevyšovala. "Aká bola otázka?" opýtal som sa. "Či ti nevadí, že sa ti Justen práve vycikal na topánku." povedala a zasmiala sa. Pozrel som sa. Topánku som mal mokrú. "Justen! Ty jedno škaredé zviera!" povedal som. "Keď ho chceš prekabátiť pokrop ho vodou. Nemá rád dážď. Alebo vyskúšaj parfum." povedala mi a potom sme sa dali do rozhovoru.
Tak to pokračovalo týždeň a pár dní, kým sa Srbsko s Kanadou predčasne nevrátili z dovolenky. Kanada otehotnela. Asi sa rozhodli na to vletieť a nečakať dlhšie. Ale aj tak som chodil so Slovenskom venčiť Lynxiho.

(Z P. Slovenska)

Zaujímalo ma prečo so mnou Slovinsko chodil na prechádzky. Ale bolo mi príjemne takto sa s ním prechádzať. Bol ako slniečko. Vždy sa usmieval a pozoroval ma. Niekdy sa mi ale pozrel na prsia alebo na zadok. Proste chlapi. Ale ani on nevyzerá najhoršie. Mal dobrú stavbu tela. A úžasný úsmev. Usmiala som sa. "Počuj... Nezájdeme niekam? Napríklad na kávu? Pozná úžasnú kaviareň." povedal. "To znie fajn. Do akej kaviarne?" odpovedala som. "Do Café Simple. Robia tam skvelú horkú čokoládu."
"Súhlasím. O koľkej?"
"O štvrť na štyri?"
"To nepôjde. Môže byť o štvrtej?"
"Kľudne. Ja mám čas celý deň."
Na križovatke sme sa rozišli a ja som išla domov.

¤°Timeskip°¤

Chystala som sa do kaviarne. Jemne som si napudrovala nos a nabalzamovala pery. Dá sa povedať, že som žiarila. Lesklé pery a noštek (P. A. Ja viem, že CH zvyknem kresliť bez nosa a uší). Dala som si vlasy do vrkoča a gumičku previazala mašľou. Trochu som sa podobala na mamu. Ale nie tak ako brat. Česko vyzeral ako mamin odraz v zrkadle. Mamin odraz v zrkadle s páskou a krátmkymi vlasmi. Je ženatý s Nórskom. Mali dokonca aj roztomilé dvojčatká. Aj Rakúsko má manžela - Nemecko. Maďarsko je súčasťou Polyamori. Vysvetlila to nasledlovne. 'Žijem pod jednou strechou s troma mužmi a ďalšou ženou a tak si vo pätici striedame partnerov a ten jeden čo je sám môže si občas ak naozaj musí ísť užiť aj inam. Proste ako včelí úľ len sú tam dve kráľovné a trúdi ostávajú tý istý. A nie, nevadí mi to. Nie je to nevera.' Pochopila som to? Nie. Podprujem to? Nie. Som proti tomu? Nie. Je mi to jedno? Áno. A ja som nezadaná. Aj keď nič nie je nemožné. Aj ja sa môžem raz vydať. Ale dnes to nebude. Napravila som si moje modré šaty so srdiečkovým vzorom. Vzala som si kabelku a išla. Pri dverách ma však zastavilo jedno s bratových detí. "Kam ideš?" povedal. "Idem na stretnutie s kamarátom. Nejdeš sa radšej hrať Benjamín?" opýtala som sa ho ja. U nás je taký zvyk, že kým dieťa nejakej krajiny nedostane vlajku tak môže mať hocijaké neštátne meno. Pohladkala som ho po hlave a odišiel sa hrať so svojím bračekom Karlom. Odomkla som a odišla. Brat sa akurát vtedy pre nich vrátil. "Boli dobrí? A kam ideš?" opýtal sa brat. "Áno boli dobrí. A idem na stretnutie so Slovinskom." povedala som a odišla. Kontrolobali ma ako nejakú pubertiačku. "Nezabudla si si niečo?" opýtal sa ma. Rozmýšľala som. A potom som si uvedomila dve veci - nemám pásku a som stále v papučiach. Tak som sa vrátila pre tie veci a utekala do kaviarne.
Sadla som si za stôl. Slovinsko tam už bol. "Prepáč. Niečo som si zabudla a musela som sa pre to vrátiť." povedala som. "To nevadí." povedal. Prišla čašníčka. Ja som si objednala kávu a Slovinsko si objednal čokoládu. Káva bola skvelá, horká a tak akurát teplá. "Slovensko?" povedal. "Hm?" ozvala som sa. "Poznáme sa zo školy, a často sa spolu prechádzame. A tak mi napadlo." povedal a vytiahol kyticu kvetov a podal mi ich. "Staneš sa mojou priateľkou?" dodal. Ja som bola dojatá. Nevedela som, ako odpovedať. "Ale nemusíš ak nechceš..." povedal, keď som dlho mlčala. Ja som si ho vzala bližšie a pobozkala ho na pery. Potom som povedala. "Toto je áno. Chcem byť tvojou priateľkou." Usmial sa a pobozkal ma.