*OLD* Countryhumans Oneshots

Rodičovské radovánky...

... alebo, keď sú deti na školskom výlete

School AU

(Z P. Veľkej Británie)

Konečne deti vypadli z domu. Teraz je čas aby som sa zabavil ja. Postavil som si guľôčkovú dráhu. Okrem systému rúrok a trubiek zahrňovala aj domino, gong, hračkárske autíčko a veľa iných vecí. Proste taká šialená guľôčková dráha akú môžete občas badať vo filmoch. Škoda, že som nejakú dlho nevidel. Nachystal som sušienky a dal ich do rúry. Nastavil som ju a potom odišiel na začiatok dráhy. Zasmial som sa. Pustil som guličku. Gúľala sa cez rúrky, potom po maklonenej rovine išla prudko dolu, udrela do domina, to pustilo autíčko, autíčko ťuklo do guličky číslo 2, tá cez rúrky ťukla do figúrky, tá zhodila domino, to ťuklo do lopty, lopta sputila hračkársku Tatru (darček od Sovieta) a tá zavrela rúru. Usmial som sa a upratal to. Keď som vypol rúru a vybral sušienky tak som prichystal stôl pre mňa a ďalšiu osobu. Pripravil som čajový set a zavolal Československu. Ona určite bude mať čas. A hlavne som sa chcel opýtať na deti. "Na volanej linke práve prebieha iný hovor. Zavolajte neskôr prosím." ozvalo sa. Zložil som a zavolal jej bratovi. S tým sa dobre rozpráva. "Na volanej linke práve prebieha iný hovor." ozvalo sa zas. Tak som zavolal Francúzsku. Veľmi sa mi páči. 'Prečo som jej nezavolal ako prvej?' pomyslel som si. Zdvihla. "Hello! Neprídeš ku mne na čaj a sušienky?" opýtal som sa.

(Z P. Francúzska)

"Nie, neprídem. A nevolaj mi. Dnes mám stretnutie." povedala som mu a zložila. Vrátila som sa k Španielskemu Impériu. "Ako som povedala predtým. Hľadám nezáväzný vzťah. Proste si chcem zatiaľ užívať s jednou určitou osobou bez záväzkov a potom uvidím." povedala som mu. "Pomaly, pomaly. Je mi to ľúto, ale ja som odporcom nemanželského sexu. Spal by som s vami jedine ak by ste boli mojou manželkou. Nerobím výnimky." odpovedal, zrušil svoju objednávku, zaplatil a odišiel. Vzdychla som si. Ďalší chlap, z ktorého nebude nič.

¤°Medzitým°¤
(Z P. Československa)

"Čus brat." povedala som do telefónu. "Servus. Zase k vláčikom?" opýtal sa. "Ano." odpovedala som mu. "Ideeeeem!" zakričal do telefónu. "Nekrič." povedala som mu. "Pardón." odpovedal mi a zložil.
Prišiel ku mne. "Už som tu, ségra!" ohlásil sa. "Ahoj, bračeeeeek." povedala som mu. "Nevolaj ma braček. Som starší." odpovedal mi. "Ty ma nevolaj ségra. Nie som tak stará." riekla som mu na to. Prišla som k nemu, tľapli sme si a išli sme do pivnice.
V pivnici sme mali veľa koľajničiek, stanice, vlakové súpravy, ovládacie panelíky. Bežala na elektrinu.
"Rýchlik 340 AH-CS zo stanice Budapešť smerom Nitra, Bratislava, Brno s konečnou zastávkou v Prahe, je na nástupišti 3 koľaj 7. Prosíme všetkých aby urýchlene nastúpili. Ďakujeme." povedal do malého mikrofónu a o pár sekúnd vlak odišiel. Ja som prehodila výhybku a poslala som nákladný vlak z Krakova do Budapešť - kraj mesta.
Takto sme sa zabávali do neskorého večera. "Podobne ako keď sme boli deti. Pamätáš si? Vždy si chcel byť rušňovodičom." povedala som mu. "Áno. A ty si chcela navrhovať vlaky, na ktorých by som jazdil." povedal. Zasmiali sme sa. To bolo dávno pred vojnou. Pred rozdelením ciest. Keď sme sa chovali k sebe ako brat ku sestre a neboli sme si až tak cudzí. Ale... deti dokážu zázraky. Napríklad aj to, aby sme spolu v niektorých súhlasili. Napríklad v tom, že Slovensko je po jeho otcovi. A Maďarsko nie je po jej otcovi. A prakticky sú Slovensko aj Maďarsko tak trochu povahovo podobný. Aj keď ani jednému nediagnostikovali mentálnu chorobu. Ale to, že sa v nákupnom vozíku spustili z kopca nie je úplne normálna vec. A urobili to ako deväťroční. Ale to je minulosť. Teraz sme na tom s bratom podobne ako pred tým, ale stále nie tak isto.