*OLD* Countryhumans Oneshots

Valentínsky špeciál 2021

Third state (Tretia RíšaxSlovenský štát. A v tomto príbehu sú Slovensko a Slovenský štát dve rozdielne osoby)
VAROVANIE! NEDÁVAJTE ZDROJE OHŇA POD NATLAKOVANÉ NÁDOBY. JE TO VEĽMI VEĽMI NEBEZPEČNÉ A MÔŽETE SI PRI TOM VÁŽNE UBLÍŽIŤ ALEBO AJ ZOMRIEŤ! TIE VAROVANIA TA NIE SÚ NADARMO. Ak sa predsalen to rozhodnete skúsiť, ste zodpovední sami za seba a ja nenesiem zodpovednosť.

(Z P. Tretej Ríše)

Sedel som za stolom a moja dcéra Nemecko si s niekým vypisovala. "Môžeš s tým prestať aspoň pri raňajkách?" napomenul som ju. Pretočila očami a položila telefón. Začala jesť raňajky. Ja som si namočil croissant do kávy a zjedol. "Bolo niečo v piatok v škole?" opýtal som sa. "Pýtal si sa to už včera večer." odvetila mi. Ja som jej povedal "Tak, niečo nové v láske?" Začervenala sa. "Aha, takže niekoho máš. Je to dobrý chlapec? Alebo zlý chlapec?" opýtal som sa. Vrhla na mňa ten typický tínedžerský pohľad. 'Takže asi ani jeden z toho.' pomyslel som si a zase si odhryzol z croissantu. "Je to... Veľmi milá... a pekná osoba." povedala a začervenala sa. Prikývol som a ďalej pil kávu. "Veľmi príťažlivé... dievča." dodala. Vyprskla mi káva z úst. Moja dcéra... Je lesbička? Neveriacky som na ňu vytreštil oči. "Ty... ty si..." začal som, keď tu ma prerušl jej telefón. Dala naň dlaň, asi to chcela položiť, ale namiesto toho zdvihla hovor. "Germanja? Si tam? Prečo sa neozývaš?" povedal nervózny hlas. Spoznal som v ňom jej spolužiačku. Rusko. Dcéra môjho najväčšieho nepriateľa. "Musím končiť liebe. Zavolám ti neskôr." povedala moja dcéra a zložila. Ozval som sa "Ty a SLOVANKA? To ako NAOZAJ?!" Ako mi to mohla tajiť? Prečo mi to musela tajiť?! Prečo mi to nepovedala. "Áno, chodím s Ruskom. Už 11 mesiacov a na Valentína to bude presne rok."

"Tak dlho si s ňou?!" opýtal som sa, naštvanejšie ako som pôvodne chcel a dôraz som vložil na zlé miesto. "Áno tak dlho. A nepovedala som ti to, lebo si hnusný, zlý, rasista a homofób! A rozhodne by si nepochopil našu lásku lebl si tiež chladný kus h*vna!" zakričala na mňa. Vykríkol som "Padaj do svojej izby!" Vzala si rožok do ruky a odkráčala aj so svojím mobilom. Upratal som stôl a začal zhlboka dýchať. Naklonil som sa nad kuchynský dres a začal plakať. Nechcel som po nej tak kričať. Nechcel som aby to vyznelo, ako to vyznelo. Táto hádka otvorila starý šrám. Veľmi starý.

Stál som pri Slovenskom štáte. Mal na sebe obväz. "To som ti urobil ja?" opýtal som sa. "Áno, ale je to v poriadku." odpovedal mi. Odvetil som "Nie. Nie je to v poriadku. Musíš si dať na mňa pozor, keď som pod vplyvom." Prikývol. Vzal som karty, a navrhol mu "Nezahráme si?"

Zase mal na sebe obväz. "Mein Gott. Tut mir leid [Je mi to ľúto]. Ublížil som ti. Nechcel som to!" povedal som. Mávol nad tým rukou. "Ja viem. To tá droga. Robí ťa agresívnym. Ja viem, že ty by si mi neublížil." povedal. Ja som povedal "Ono to ešte stále krváca! Musíš k lekárovi! Toto nemôžem takto nechať!" Vzal som ho za ruku. Jemne sa začervenal. Ja som tiež cítil krv v mojich lícach, ako sa zahrieva. Odviedol som ho k lekárovi.

Sedeli sme vedľa seba na lúke. Bol krásny letný deň. Bolo počuť cvrkot cvrčkov. Bol to jeden z mála dní, kedy som si mohol dovoliť aspoň trochu pokoja. Štát si položil ruku na tú moju. Hneď som zacítil teplo prechádzať mojimi žilami. Otočil som sa naňho. Pozreli sme si do tvárí. Priblížili sme sa a začali sa jemne obchytkávať. Nebol to s*x ale malo to k tomu blízko. Ale museli sme sa tajiť. Doba bola aká bola. Nemohli sme sa tým chváliť. Nemohli sme byť otvorení.

"Ty si jeden obyčajný h*jzel! Vieš o tom? Stále si manipuloval mojou vládou! Prečo si ma nemohol nechať? A už viem čo so mnou urobíš! Zabiješ ma! Zabiješ aj môjho brata! Ty sv*niar! Ja ťa nenávidím!" kričal po mne. Zistil to. Zistil veľa vecí. Ale... ja som ho miloval. "Vypočuj si ma, bitte!" prosil som. "Nie. Nie, nevypočujem! NECHCEM UŽ ĎALŠIE TVOJE LŽI!" vyhlásil a hodil do mňa nejaký predmet. Keď som sa prebral bol už preč. "Staat... Liebe." povedal som si ticho pre seba.