*OLD* Countryhumans Oneshots

Psychika

‼Pozor‼ Toto bude tak trochu s💩it.

(Z P. Slovenska)

Išiel som k Maďarsku. Ubližoval mi. Hocikto normálny by odtiaľ odišiel alebo by na ňho zavolal políciu. Ale ja nie som tak úplne normálny. Ťahá ma to k nemu. Neviem prečo. Možno práve pre to, že jedine, keď som pri ňom sa cítim dobre. Bol som pri jeho dverách. Zaklopal som. Otvoril mi. "Poď ďalej." povedal mi. Ja som vošiel. Pripravil som sa. Zavrel dvere. "Čo tu zase robíš?! Prečo sem chodíš?" opýtal sa. Neodpovedal som. Zrazil ma na kolená. Zabolelo ma to, ale urobilo mi to Dobre. Nechal som ho aby ma kopol do brucha. Aby ma postavil a tresol mojím chrbtom o stenu. Usmial som sa pod mojou rúškou. Nevidel ten úsmev. Nechal som ho aby do mňa mlátil a kopal. Tu prestal. Ale ja som chcel viac. "Prečo si prestal?" povedal som.

(Z P. Maďarska)

Slovensko sa správal divne. Stále ku mne chodil aj keď som mu ubližoval. Stále. Stále ku mne chodil a stále som ho zbil. A teraz sa spýtal prečo som prestal. "No tak, pokračuj. Viem, že to chceš." povedal. Vystrašilo ma to. Pozrel som sa na neho. Bol zbitý a chcel aby som ho zbil ešte viac? Toto rozhodne nebolo normálne. "Sadni si na gauč." povedal som. "Prečo?"
"Len si tam choď sadnúť." odpovedal som. Vzal som môj mobil a išiel do mojej spálne. Vyťukal som číslo na jeho brata. Toto som mu musel povedať. Aj keď to znamenalo, že sa k nemu nebudem môcť priblížiť. Ale toto už musel vedieť. Bolo to príliš divné aby to bolo nechané napokoji. "Dobrý deň tu Česká republika. Môžem nejako pomôcť ohľadom právnych služieb?" povedal. "Ahoj. To som ja Maďarsko."
"Ahoj! Rád ťa počujem. Tak prečo voláš?"
"Ide o tvojho brata."
"Čo je s ním?!" povedal vystrašeným hlasom.
"Neviem. Vysvetlím ti to, keď prídeš." povedal som.
"Dobre. Budem tam o päť minút."
Zavesil.

¤°O 5 minút°¤

Zbadal som jeho Škodu. Bolo to celkom pekné auto, ale ja som mal hlavu plnú iných myšlienok. Vystúpil a vybehol von. Potom sa otočil k autu a zamkol ho na diaľku. Prišiel ku mne. "Čo sa mu stalo?!" zakričal. "Rozoberieme to v mojej izbe dobre?" povedal som. Pretrel som si tvár. Toto nebude dobré.

¤°Timeskip°¤

Vysvetlil som mu celú situáciu. Vyzeral znepokojene. "Takže ako dlho sa to dialo?" opýtal sa. "Čo ku mne začal chodiť tak 3 mesiace. Ale zmeny na jeho správaní som si asi tak pred 2 rokmi." povedal som mu pravdivo. Vzdycho si. "Niečo som si na ňom všimol už pred 2 aj pol rokom. To, že sa odo mňa začal vzďaľovať som pochopil ako to, že má nejaký problém. Ale netušil som, že až taký. Budem ho musieť zobrať k psychológovi." povedal. "Pôjdem s tebou." povedal som. "Neviem či by som ťa mal k nemu vôbec pustiť."
"Česko. Dobre vieš v ako toxickej rodine som vyrastal. Ak toto má byť šanca ako to napraviť tak ju využijem." Pozreli sme sa jeden druhému do oka. Nakoniec si vzdychol. "Tak fajn." povedal. "Ale ak mu ublížiš ešte raz, tak ťa udám." Súhlasil som.

¤°Timeskip o dva dni°¤

Dnes sme mali prísť po výsledky testov. Doktor ich urobil aj mne, neviem prečo. Asi si o mne myslel, že som tiež v neporiadku. Alebo to malo súvis s jeho poruchou. Ja sa naozaj do toho nevyznám. Prišiel psychológ. "Prosím môžte vstúpiť do ordinácie." povedal. Vošli sme. Slovensko ale nechcel. "Poď." prihovoril sa mu brat. Pokýval hlavou so strany na stranu. "Poď." povedal som mu ja. Vošiel. Nechápal som to. Sadli sme si. "Takže poviete nám čo mu je?" opýtal sa Česko. Videl som rozpaky v jeho tvári. Psychológ si vzdychol. "Slovensko trpí duševným masochizmom. Duševní masochisti sa často sami bojkotujú. Vyhľadávajú bolesť a poníženie. Odmietajú pomoc a dištancujú sa od ľudí čo im chcú pomôcť. Napríklad niekomu pomôžu s prácou pri čom sami svoju nedokončia." povedal. "Zvyknú takisto vyhľadávať ľudí, s ktorými je ťažké utvoriť vzťahy alebo im ublížili. Čo som si všimol tak vás považuje za dominantného jemu." povedal a ukázal na mňa. "Potrebuje sa liečiť a musíte ho podporovať obidvaja. Môžete výjsť. Predpíšem liečbu." povedal.

¤°Neskôr°¤

Sedel som doma a rozmýšľal som nad tým ako som sa k nemu choval. Ľutoval som to. Ale toto je už nemenné. Nemôžem to už zmeniť. Ale ja sa môžem zmeniť. Vstal som a vyšiel na verandu. Bol spln. "Sľubujem, že pomôžem niekomu komu som v minulosti veľa ublížil a už mu viac neublížim." povedal som a položil som si ruku na srdce.

¤°O niekoľko mesiacov°¤
(Z P. Slovenska)

Pomaly som sa dostával z mojej poruchy. Začal som po dlhej dobe cítiť radosť zo spoločnosti ľudí čo mi chcú dobre. A začal som cítiť nejaké city k Maďarsku. Ja viem je to divné ale aj tak. Nemohol som sa tomu ubrániť. Ale vedel som, že to je Láska.

Boli sme v lese na stanovačke. Išiel som na miesto kde sme mali rozložení tábor. Rozhodol som sa mu to povedať. A tak som tam prišiel. A tu zrazu som začul rozhovor. "Nie nemám ho rád. Vôbec. Som s ním len pre to, že musím. Ahoj." povedal. Bol to Maďarsko. Vyšiel zo stanu.

(Z P. Maďarska)

K*%#a. On to asi počul. Nie asi. Určite.  Začal plakať. "Slovensko?" povedal som mu. "Nechaj ma!" zakričal a ušiel. "Počkaj! Nie je to ako si myslíš!" zakričal som. Chcel som mu to vysvetliť. Prišiel ku mne jeho brat. "Čo sa stalo?" opýtal sa. "Volal mi brat. A on si asi vypočul časť rozhovoru. A ušiel." povedal som. "Musíme ho pohľadať!" povedal som. "Dobre. Blízko je rieka tak keby si ho náhodou videl tam skákať tak vezmi uterák. A deku. Ja vezmem svoju." povedal. Rozbehol som sa do svojho stanu a vzal potrebné veci. Rozbehol som sa do lesa. Došiel som na lesnú cestičku. Išla dvoma smermi. "Rozdeľme sa." zavelil som a už som sa vybral jedným smerom.

Došiel som na čistinku. Tam sedel v tráve a plakal. "Slovensko?"
"Choď preč." povedal. Sadol som si k nemu. "Prečo neodídeš? Chceš mi ešte viac ublížiť?" Začala fúkať víchrica. Obzrel som sa. Zbadal som menšiu jaskynku. "Poď. Vysvetlím ti to." povedal som. Nežne som ho chytil za ruku. Vstal a išiel so mnou. Zahrmelo. Pritiahol sa bližšie ku mne. Keď sme tam došli akurát začalo pršať. "Tak mi to vysvetli." povedal. "Volal mi brat. Chcel vedieť prečo s tebou trávim čas. Nechcel som mu vešiať na nos prečo s tebou naozaj trávim čas tak som mu povedal dôvod prečo som si myslel, že s tebou trávin čas. Neskôr mi došlo, že nie kvôli tomu, že musím ale preto, že ťa.... Mám rád." povedal som a bola to pravda. Chvíľu sme len tak mlčali. "Ja teba tiež." povedal. Pozrel som sa na hodinky. Osem hodín. Tá búrka bude zúriť ešte asi hodinu. "Na noc ostaneme tu." povedal som. Poskladal som uterák a položil ho na zem. Slovensko si ľahol. Trochu sa triasol a tak som mu dal deku. Ja som sa si ľahol k nemu ale udržal som si od neho menšiu vzdialenosť. Bola mi trochu zima. Tu na mňa Slovensko hodil deku. Pozrel som sa na ňho. Usmial sa. Ja som sa otočil k nemu. Usmilal som sa tiež. A tak sme zaspali.

¤°Timeskip°¤
(Z P. Česka)

Bolo asi tak pol desiatej. Dúfal som, že Maďarsko mal viac šťastia a našiel ho. Potom na mňa kvaplo. Zase začne pršať. Zabdal som takú menšiu jaskynku. Rozbehol som sa tam. Na moje prekvapenie som tam našiel Maďarsko aj s mojím bratom. Usmial som sa. Spali ako dudkovia. A Slovensko sa stihol k nemu vyštverať. Môj brat mal už od mala taký zvyk, že sa vyštveral k niekomu a tak zaspal. Ja som to volal "hľadanie ľudského tepla". Usmial som sa. Dak som si dolu mikinu a zabalili ju do uteráka. Položil som to na zem a prikryl som sa dekou.