*OLD* Countryhumans Oneshots

Valentín

(Z P. Nemecka)

Išiel som po chodbe. Vzdychol som si. Zase som išiel na svoju izbu. Po 2 mesiacich sa mi konečne podarilo presvedčiť otca, že som dosť samostatný na to aby som mohol bývať sám v internáte. Chcel som vypadnúť odtiaľ. Od toho mŕtvolného pachu v pivnici a pascí na myši. Dedo mi, síce trochu nerád, pomohol. Ale musel som ich cez víkend navštevovať a každý večer zavolať. To si vyjednal dedo. Otec sa tak nejak zmieril s tým, že nepotrebujem jeho ochranu. Teraz si môžem moju priateľku Rusko vodiť na izbu bez toho, aby niekto vyzvedal, čo budeme robiť a kedy chceme večerať.
Videl som ako sa dievčatá chichotajú a klebetia o niečom pri nástenke. Išiel som sa tam pozrieť. Na nástenke bol plagát.

Ahoj!

Pozývame Ťa na Valentínsku párty!
Kedy? Na Valentína.
Kde? V školskej telocvični.
O koľkej? Od 16:00 do 21:25

Ak ideš s niekým v páre nezabudnite sa zladiť aby to každý poznal.
Odporúčam priniesť si vlastný pohár.

Uvidíme sa na párty!

Super, pomyslel som si úprimne. Mal som možnosť ísť na párty a potom mať úžasnú zámienku vziať k sebe Rusko. Odfotil som plagát a utekal som k telocvični. Mala by zanedlho ísť hrať hokej. "Hej, Germania!" začul som a ako som sa snažil zastavil tak som takmer narazil do dverí. Otočil som sa a prišiel k nej. "Russland! Práve som za tebou utekal!" povedal som. Zasmiala sa. "Ja som išla za tebou. Vieš o tej párty? Na Valentína." povedala. "S tým som za tebou išiel." povedal som. Naklonil som si ju dal jej pusu. Potom ako sme sa odtiahli som sa usmial. "A prečo nie si na hokeji?" opýtal som sa. Usmiala sa. "Zabudol si? Ľadová plocha je odstavená. Nemáme kde trénovať a učiteľ je na lyžiarskom. Takže mám voľno. To znamená, že sa môžeme ísť pozrieť na tvoj šatník." povedala a chytila ma za ruku. Išli sme na moju izbu.
Prehrabávali sme sa v skrini a šuflíkoch. "To naozaj tu máš iba veci s vysokým golierom a košele?" opýtala sa ma. "Áno." povedal som trocha zahanbene. "To nevadí. Amerika nemal takmer žiadne." povedala a zase sa pohrúžila do šatníka. "Ale zaujímalo by ma prečo?" opýtala sa ma. "Toto by som ti musel ukázať. Ale neviem, či to chceš vidieť." povedal som. "Ukáž. Ja sa nezľaknem." povedala. Odpútali sme sa od šatníka a ja som si rozopol košeľu. Na hrudi som mal jazvu. Dosť dlhú cez celú hruď až ku krku a menšiu na krku. Uprela na mňa ustarostený a zároveň aj vystrašený pohľad. Prišla ku mne a dotkla sa jaziev. "Kto ti to urobil?" opýtala sa a striedavo sa mi pozerala do očí a na jazvu. "Stalo sa to keď som bol malý. Otec bol vtedy veľmi nahnevaný. Zhodil stôl a na mňa vtedy spadli nejaké ostré predmety. Nepamätám sa, čo to presne bolo, ale zranilo ma to tak, že som podreboval zašiť tú veľkú ranu. Tá menšia tp nepotrebovala." povedal som. Zapla mi košeľu a sadli sme si na posteľ. Vzdychla si. "Ty nie si jediná príšera." povedala a dala si dole čiapku. Spod nej sa vyvalila záplava čierno-bielo-modro-červených vlasov.
(Bola som lenivá a tak som použila Gachalife blank charaktera)