*OLD* Countryhumans Oneshots

Výmena detí 2

Deň druhý
Sovietov deň:

Ráno som vstal a išiel sa naraňajkovať. Blondy začal štekať. Napadlo mi, že sa s ním prejdem. To už ale išiel Nemecko. "Ja s ním pôjdem. Nemá rád cudzích ľudí." povedal a vybral sa do svojej izby. Mal v ruke telefón, tak mi došlo, že asi ide za Ruskom. Rozhodol som sa preto skontrolovať kvetiny v záhrade.
Keď som prišiel do záhrady tak som bol trochu v šoku. Kvety, čo tam mal mu do jedného vyschli. Boli mŕtve. Skontroloval som pohľadom moje kvety. Vyzerali živo. Potom som sa z hora ozval Nemecké cisárstvo "Tie kvety vôbec nezalieva. Nemá ich rád. Ale bol som to ja, kto ich tam zasadil. Len tento rok som bol na veľkom množstve vyšetrení." Odvrátil som sa od neho a porozmýšľal o celej situácii. Nakoniec som iba pokrčil ramenami a išiel pre noviny.

Po obede som išiel do záhrady. Bolo tam príjemne. Už som si chcel pospať, lenže sa spustil dážď. Odišiel som teda dnu. Rozhodol som sa trochu povenovať Nemecku. Ktovie... Možno bude z neho niekedy aj môj zať. Nie som džin alebo niečo také.
Prišiel som do jeho izby. Zaklopal som. Pustil ma dnu. Sedel pri počítači a... učil sa geografiu. "Ty sa naozaj učíš?" opýtal som sa. Vzdychol si a potom mi povedal "Otec na mňa väčšinou kašľal. Nikdy sa so mnou nehral, keď som bol menší. Staral sa skôr o seba. Až tak o mňa. Tak som sa rozhodol, že sa naučím čo najviac, aby som naňho zapôsobil." Prekvapilo ma to. "Hrával som sa iba s kamarátmi, niekedy aj s dedkom ak bol na návšteve." dodal k tomu. "To naozaj? Nikdy ste spolu nehrali Človeče nehnevaj sa, karty, nehrali ste spolu videohry?" spýtal som sa. "Iba s kamarátmi som hral takéto hry. Z otcom sme si maximálne zahádzali loptu, ale inak nič. Skôr ma učil a vychovával ma." Prišlo mi ho trocha ľúto. Keď som bol malý tak sa otec so mnou veľa hral. Nemal som súrodencov. Až na nevlastnú sestru, ale s tou som sa nestretával. Nemali sme sa veľmi v láske. "Neskúsime si spolu zahrať?"
Asi tak hodinu sme hrali jednu videohru. Bola to zábava. A tie rôzne minihry na logiku, chlapec vyriešil za pár minút. Nám doma bežne zaberú asi tak desať minút. Ale bola sranda. A... To bolo asi to najzaujímavejšie, čo sa stalo dnes.
Potom neskôr išoel von a keď sa vrátil bolo z neho cítiť trochu alkoholu.

Náckov deň:

Zobudil som sa asi tak okolo tretej ráno na krik. Vybehol som tam. Kričal Bielorusko, pretože mal na tvári obrovského pavúka. Ale už tam boli jeho súrodenci okrem tej modrej... ako sa volá?... Kazachstan. Hej, okrem Kazachstanu. Ukrajina si najskôr odfotil svojho vreštiaceho brata. Ja som si zapchal uši. Rusko dala jednu po hlave Ukrajine a potom vzala toho pavúka a hodila ho do okna. Z pavúka bol potom na okne iba fľak. "To, že si odfotil pavúka to mi nevadilo. Ale sakra musel si fotiť aj moje pyžamo?" opýtala sa. "No, niekto by mi za to možno aj niečo dal." odpovedal na čo dostal ďalšiu facku. Rusko potom odišla. Objal som sa rukami bola mi tu zima. Potom som sa pozrel na Rusko a zarazil som sa. Bola iba v šortkách a tielku. Dala mi facku a dodala "Nečum na mňa." Ja som si pošúchal boľavé miesto a potom odišiel spať.

Ráno ma bolela hlava, ako vždy, keď som sa nevyspal. Spravil som si kávu. Hneď ako som sa napil tak som ju vypľul do umývadla. "Čo je to za hnus?!" opýtal som sa. Pozrel som sa na obal tej kávy. Bezkofeínová?! To má byť akože čo? Rusko sa ozvala spoza mňa. "Pappa nám nedovolil piť kofeínovú kávu." Vzala si svoj hrnček a nasypala niečo doň z jednej nádobky. Zaliala to vriacou vodou a pomiešala. Do nosa mi udrel známi pach kávy. "A preto sa oplatí si ju schovať." dodala a odišila. Jej štvorfarebné valsy boli strapaté. Pokrútil som hlavou nad dnešnou trúfalosťou tínedžerov. Aspoňže môj syn taký nie je. Vzal som si tú nádobku a ešte predtým vylial tú nechutnosť z hrnčeka a opláchol ho. Potom som si konečne doprial poriadnu kávu. Za chvíľu sa do kuchyne doteperila aj Kazachstan, urobila si raňajky a rýchlo sa najedla. Jej brat Ukrajina sa hneď na ňu otočil. "Nepočula si v noci ten krik?" opýtal sa jej. "Nie." odpovedala a odišla. Začal som rozmýšľať, či naozaj môže niekto tak tuho spať. Aj keď som raz videl Slovenský štát spať postojačky. Opieral sa o stenu. Potom logicky spadol na zem a to ho zobudilo. Ale aj tak to boli divné, že na niekoľko minút zachrápal po stojačky. Potom sa uložil spať na chodbe. Len tak. Bez prikrývky alebo vankúša. Proste spadol na zem a zachrápal. Asi to bolo tým, že predtým 27 hodín pracoval. 'Slovania.' pokrútil som hlavou pri tej myšlienke. Napil som sa kávy. Chutila dobre, ale nie tak dobre ako tá, čo som mal doma. Dopil som ju, umyl hrnček a išiel vymyslieť program na deň.
Prišel som aj s programom do obývačky. Tam sa zoskupili všetci štyria haranti.
S programom som nepochodil. A ešte k tomu Rusko odišla. Len tak. Iba povedala, že ide. Vrátila sa večer. Bol z nej cítiť alkohol. Ale nie veľa. "Ty si pila?!" opýtal som sa. "Da." povedala. "To čo má byť? Anarchia?! Ako si môžeš niečo také dovoliť?! Len tak si odídeš bez toho aby si povedala kam, s kým a kedy sa vrátiš?! Toto nemôžeš robiť!" kričal som po nej. Ona si však iba odišla. "Neignoruj ma!" rozkázal som jej. "Ja vás neignorujem. Ja si chcem iba ľahnúť. Ráno poviem." povedala. Ja som si pred ňu zastal. "Nikam nepôjdeš! Najprv mi odpovedz!!" rozkázal som. Zagúľala očami a vystrela sa. "Bola som na prechádzke, potom na kebab a tak v bare. Bola som s mojim frajerom. A vrátila som sa teraz. Tak a teraz uhni." odpovedala a strčila ma. Cítil som sa byť urazený. A to veľmi.