*OLD* Countryhumans Oneshots

Zmena (mtf)

!Varovanie! Transgender story. Ak ti to vadí, preskoč kapitolu!

(Z P. Česka)

Sedel som na vozíčku. Po tej nehode som nemohol riadne chodiť. Ale doktor mi dal nádej, že by som mohol byť v budúcnosti schopný chôdze a normálneho fungovania. Ale zatiaľ som si cítil, iba palce na nohách a iba nimi som dokázal pohnúť. Zvyšok nôh proste... Nič. Nedokázal som z nimi hýbať, ani som si ich necítil. A to ma frustrovalo. A takisto ma štvalo, ako sa o mňa v jednom kuse starali, aj keď som bol aj trochu vďačný. Ale v teraz som bol hlavne nahnevaný. Vonku totiž bolo krásne a slnečno. Normálne by som si išiel zaplávať, ale nemôžem.
Takmer všetci sme boli u mňa doma, okrem brata a sesternice. Čakali sme na nich. Ako väčšinou.

(Z P. Maďarska)

Pred príchodom k Česku som sa chcela ešte zastaviť u Slovenska. Aj preňho ho to bolo ťažké obdobie. Asi mal nejakú osobnostnú krízu, alebo niečo také. Bývame rovno oproti sebe. Ten byt som mu pomohla zohnať ja. Zaklopala som a pokúsila sa otvoriť dvere. Tu ma zastavil hlas Slovenska "Neotváraj!" Zložila som ruku z kľučky. "Neotváraj! Prosím..." ozvalo sa nervózne spoza dvier. "Počkaj chvíľu. Tak 15 minút. Prosím..." dodal ešte. Prevrátila som očami. "Tak fajn." povedala som. Sadla som si na zem a tak čakala tých 15 minút. Pripadalo mi to ako večnosť. Nakoniec sa dvere otvorili. Zdvihla som sa a pozrela na bratranca. Vlasy mal strapatejšie ako obyčajne a bolo z neho cítiť trochu dámskeho parfumu. Celkovo vyzeral, akoby sa snažil rýchlo niečo zakriť. A vtedy mi napadlo 'Asi mal ženskú návštevu. Aj keď som ho vždy tipovala na gaya.' pokrčila som ramenami. "Čo si chcela?" opýtal sa ma. Vtedy som si spomenula na dôvod návštevy. "Počuj, prídeš dnes k Česku? Bude tam celá rodina. Pôjdeš so mnou?" povedala som. "Áno prídem. Len mi daj ešte chvíľu." povedal. Potom dodal "Môžeš vojsť dnu." Ja som poďakovala a išla si sadnúť ma gauč.
Po chvíli sa bratranec vrátil, dobre oblečený a bez pachu ženského parfumu, a tak isto s jeho typickým dopnkom účesu - jedným prameňom vlasov, ktorý trčí dohora a na konci stočený k hlave. Oblečenú mal košeľu žltej farby a modré nohavice. Čo som si všimla, tak okrem nohavíc nenosil nič modré. Neviem prečo. Ale ani ma to veľmi nezaujímalo. On mal svoj súkromný život, aj som mala svoj súkromný život a deliť sa oň nemusíme.
Vyšli sme z bytovky a kráčali sme po ulici. Kebyže sa na nás niekto pozrel a nevedel o našom príbuzenstve, pomyslel by si, že spolu chodíme. Raz sa nás niekto, zdá sa mi, že Amerika, opýtal či spolu chodíme. Slovensko vybral Bibliu, buchol ho ňou a povedal, teda... skôr vykríkol "Incest je proti Biblii, ty hlúpy tvor!" Odvtedy sa spolu veľmi nebavili.
Okolo prešiel jeden malý chlapec. Tlačil malý kočiarik s bábikou dnu. Vedľa neho som si všimla aj niekoho kto by mohol byť jeho kamarátka, alebo sestra. Slovensko sa k nim naklonil a opýtal sa "To je vaše dieťatko? Je veľmi pekné." Chlapček objal dievčatko a to prikývlo. "Áno. Toto je moja kamarátka. Sme dobrý kamaráti, ale ona nevidí dobre. Má slabé oči. A tak ja tlačím kočík a aj ju držím za ruku." povedal chlapec a spolu s dievčatkom sa usmiali. "Ďakujeme vám." povedalo dievčatko a išli spolu ďalej. Slovensko sa potom otočil naspäť. "Je milé ako si pomáhajú, nie?" povedal a ja som prikývla. Deti sú také milé a nevinné.

¤°Neskôr°¤

Prišli sme k Česku domov. Vyzuli sme sa a sadli si na gauč. Všetci tam už boli. "Prepáčte za meškanie." povedal Slovensko. Ja som sa tiež ospravedlnila. Začali sme sa rozprávať. Otec s bratrancom Slovenskom sa samozrejme pohádali. Teta Československo sa ich oboch snažila ukľudniť. Iba Česko sa nechoval ako väčšinou. Dakedy sa tiež snažil upokojiť situáciu, ale teraz pôsobil akurát otrávene. Odkedy aa stala tá nehoda tak akoby stratil svoje 'staré ja'. Ale vedela som, že dnes je deň kedy sa musím zveriť s mojim tajomstvom. Vstala som. Všetci stíchli.