*OLD* Countryhumans Oneshots

Ústav

¡!Varovanie!¡
Objavuje sa tu téma duševných porúch a vzťahu medzi lekárom a pacientom (čo asi nie je povolené, ale niekedy sa trochu logiky musí odložiť bokom).
Takisto som hlavne pozerala na Wikipédiu, pričom je to asi tak jedna z posledných stránok, na ktoré by ste sa mali spoliehať. A ešte jednu stránku. Tá vyzerá byť trochu lepší zdroj.
¡!Boli ste varovaní!¡

¡psychológ!Ukrajina x¡schizofrenik!Slovensko

(Z P. Ukrajiny)

Išiel som po chodbách ústavu. Preložili ma sem asi tak pred pár mesiacmi. Prišiel som do spoločenskej miestnosti. Tam sa stretávali pacienti. Každý z nich mal nejakú prezývku. Bahamy tu je kvôli depresii, jej prezývka je Hello Kitty. Taliansko trpí paranojou. On je Kevin. Ďalej je tu Havaj, ktorá je bulimička - In-out. Ešte je tu Venezuela. Má OCD - Alphabet Boy. Potom je tu Botswana, ktorá sa lieči zo závislosti - Nurse. Litva - Red Bull. Ďalej Holandsko - Paper plane. Ale je tu jeden pacient, ktorý sa od ostatných líši. Slovensko. Je to schizofrenik. Skúšajú ho nejako začleniť so kolektívu, ale veľmi to nejde. Väčšinou sedí v kúte a má zavreté oči. Kolená pri sebe. Sedí otočený k stene. Zvykne sa hojdať a niečo si šomre popod nos. S nikým sa nerozpráva. Iba si mrmle. Ale ja to s ním nechcem vzdať. Občas k nemu prídem a snažím sa s ním porozprávať. Počas návštevných hodín za ním chodí jeho brat - Česko. Každý deň. Ale ani svojmu bratovi však nič nepovie.
Paper plane ku mne prišiel. "Ahoj, Paper plane. Berieš lieky?" opýtal som sa ho. Odpovedal mi "Čau. Áno, beriem lieky. A myslím si, že sa môj stav aj zlepšuje." Usmial som sa. "To je skvelé. Možno ťa budeme môcť za nejakú dobu pustiť." Usmial sa a išiel k poličke po knihu. Potom ku mne prišla Nurse. "Dobrý deň. Čo potrebuješ?" opýtal som sa zdvorilo. "Mohol by si prosím, zakriť toho v rohu? Desí mňa aj ostatných." povedala a ukázala na Slovensko. Ostatný prikývli. Ja som si vzdychol. Doteraz im to nevadilo. Vzal som teda deku a prišiel za Slovenskom. "Ahoj. Zakryjem ťa tuto dekou. Hovorím ti to aby si sa nebál." riekol som a prehodil ju cez neho. Všimol som si, že si prestal na chvíľu niečo šomrať a zabalil sa tuhšie do deky. Potom pokračoval vo svojom režime.
Pacienti hrali karty a tak som sa rozhodol zase skúsiť sa porozprávať so Slovenskom. Dúfal som, že sa mi podarí preniknúť k nemu a začne rozprávať. "Ahoj. Ako sa máš?" opýtal som sa. On nereagoval. "Ja sa mám dobre. Dnes je vonku pekne." Nič. Tak som to skúsil znova. "Chceš sa ísť pozrieť von?" Ďalej si iba pre seba šomral. Prisadol som si bližšie. Dotýkal som sa ho rukou. "Prosím. Povedz mi niečo." Vôbec neodpovedal. Prisunul som sa ešte bližšie. Dotýkal som sa ho plecom. Nič. "Skúsime to zase zajtra." povedal som a pri tom, ako som vstal, som si vzdychol. Odkráčal som.
Pacienti sa rozišli na izby. Odprevádzal som Slovensko, aj keď teraz mal oči otvorené a vedel sa dobre navigovať po ústave. Priši sme mlčky k jeho izbe a kartou si otvoril dvere. Býval na samotke. Ostatných pacientov desil. A občas kričal. Hlasno. Vždy keď vykríkol tam niekto musel prísť a skontrolovať ho, aj keď dôvod prečo kričal, často nebol skutočný. Existoval iba v jeho hlave. Väčšinou. V ojedinelých prípadoch si ublížil. Bolo mi ho ľúto.
Skončila mi šichta. Pred ústavom stál Česko. Poznal som ich aj predtým, ako Slovensko začal trpieť schizofréniou. Boli sme kamaráti na gymnáziu. Potom sme sa dlho nevideli. Veľmi dlho. A zmenili sa. Z Česka je teraz právnik. Slovensko bol barmanom aj napriek tomu, že vyštudoval iný odbor. Podľa toho, čo mi Česko povedal, nevedel zohnať miesto patológa. Neskôr sa však prejavila schizofrénia.
Prišiel som k Česku. Pozeral sa na budovu. "Čo myslíš. Dalo by sa tam nejako dostať?" povedal namiesto pozdravu. "Neradil by som ti." odvetil som. Otočil sa a vzdychol si. "Ja chcem iba byť pri ňom. Chcem mu byť väčšou oporou." po tomto vyhlásení uprel pohľad na chvíľu do zeme. Nakoniec sme sa obaja vybrali k jeho autu. Moje bolo v oprave a tak ma niekto musel voziť z práce a di práce. Autobus tu nechodil tak skoro, ani neskoro, ako som potreboval.
Sedeli sme mlčky v aute. Česko ma vyložil pred bytovkou kde som býval. Rozlúčili sme sa a ja som odišiel do môjho bytu.